Basnicky.sk

...Smutok....

Myslela som...že dnes budem šťastna
Že tieň na chvíľu sa stratí...
Zatiaľ čo hodiny smútku plynuli,
Zatiaľ čo mraky slnko zakryli,
Ja stále dúfala som..
A pri spomienkach na veci krásne,
Myslela som že ešte príde chvíľa, keď môj život ožiaria hviezdy jasne
Do plameňa nádejí, do žiariacich snov,
tam stratiť sa chcem,
Kým moje srdce delí sa s temnotou
A žiariace hviezdy ..svietia mi do mysle...
Či koniec nie je cesta...
Raz sa aj tak všetko skončiť musí...
Nie je prikázané sa v živote trápiť...
Večne chvíle smútku znášať,
Tak odchod možno uvolní moju dušu...
Ale ..je to správne zas?
Utiecť z boja a vzdať sa príliš včas?
Veď vždy nádej kvitne..
Vždy sa ukáže života krása
a aj keď niekoho dušu,
ovládne ston
Vždy má pre koho viesť boj...
Čas veci krásnych ..možno sa kráti..
A temnota zaplavuje mysle našich tiel
Ale nič nieje večné...ani zlo...

Písal tipek, že menom Nika
...venovane osobe, ktorú navždy milujem...
dátum vloženia
30. 12. 2007 13:40
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Smutné
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. Zoja

    príliš ukecaná, taká obyčajná, ale nie najhoršia

    30. 12. 2007 15:20