Basnicky.sk

Keď som bola malá,verila som v pravú lásku
no pochopila som,že nestačí vyhrať súboj,ale vojnu.
Verila som že cesty priateľov vedú jedným smerom,spolu,no zistila som že každý hľadá inú,tú svoju.
Mesiac sa strieda so slnkom a mení sa tým deň,mne chýba láska ako ťažko chorým zdravá kostná dreň.
Nemôžem slobodne lietať ako motýle a vtáky,zlomené mám krídla,uložené v škatuľke na zápalky.
Silu prežívať každý deň s úsmevom chcem,
no pre smútok v duši vôbec nemôžem.
Únava a vyčerpanosť je stále silnejšia,
myšlienka na večný spánok je časom jasnejšia.
Cítim sa ako lanom spútaná,
moje lepšie ja sa zo mňa vytráca.
Moja chuť do života čím ďalej tým viac vyprchá,nálada sa zhoršuje,je priam útočná.
Vôňa ruží ma sprevádza každým dňom,
obraz zo sna podobá sa anjelom.
Keby som tak mohla vzlietnuť do neba, pozerala by som sa z oblakov na Teba.
Čierna farba a tma je mojím svetlom,
posúva ma ďalej týmto hnusným svetom.
Asi si nezaslúžim spoznať ozajstné šťastie,láska v mojom srdci už viac možno nenarastie.
Tmavé sviečky svietia mi na cestu dlhú,
kvety na mojej lúke vďaka Tebe nezvednú.