Basnicky.sk

Zuzana pracovala ako cukrárka. Jej jemné malé rúčky boli priam stvorené na pečenie . Toľko zručnosti a kreativite sa skrývalo v tejto útlej žene, ktorej umenie vedeli oceniť hlavne návštevníci cukrárne,



„Naša Zuzka pečie tie najlepšie tortičky , len ochutnajte sú šperkovné", nabádal hostí pán Lukavský .

Zuzka za pultom priam žiarila. Bolo to milé neskazené dievča . Rada rozdávala dobrú náladu.

Do cukrárne vstúpil mladý elegán. Bol oblečený v dlhom svetlom kabáte ,vlasy mal jemne ulízané ,spod veľkého nosa mu trčali husté čierne fúzy. Na prvý pohľad vzbudzoval dojem príjemného človeka. Zuzka si ho hneď všimla

„Dobrý deň želáte si?" spýtala sa úctivo

„Nechám si poradiť odborníkom ,čo mi odporučíte?" , lichotil jej,

„Ja by som vám ponúkla čokoládové tortičky sú jemné , sladké až sa Vám rozplývajú na jazyku".

„To znie výborne mohli by ste mi ich desať zabaliť" , odvetil. Jemným pohybom rúk vybrala zákusky a zabalila ich do krabice .

„Nech sa Vám páči , bude to stodvadsať korún!"

Muž vytiahol tisícku a podal jej ju ."

„To je dobré!" odvetil.

Nechápavo na neho pozrela .To nemôžem prijať, protestovala a vtisla mu do rúk zostatok peňazí.

„Nechceli by ste u mňa pracovať , dal by som vám dvakrát viac ako Vám dávajú tu!"

Nehnevajte sa ale ja som tu spokojná , je to ako môj domov!" zdvorilo odmietla. Muž sa však nevzdával

„Môžem Vás pozvať teda aspoň ku mne na kávu?" naliehal.

„To by som mohla ."

„Zajtra sa po Vás zastavím!", jemne sa usmial a odišiel.







Práve odbilo šesť hodín, Zuzana zamkla cukráreň a vykročila smerom domov .Zrazu sa zjavil on . Naznačil jej aby nastúpila do auta. Prikývla a sadla si do noblesnej limuzíny Prehnali sa starým mestom ,popri rieke sa dostali do luxusnej štvrte. Stálo tam niekoľko novostavieb. Auto zastalo pred nádhernou vilou s obrovským pozemkom. Monštrózna vstupná brána pôsobila trochu strašidelne. Muž vystúpil z auta a priviedol ju dnu.

„Toto je môj skromný príbytok !" ukázal na interiér domu.

Na stenách viseli obrazy svetoznámych maliarov, nádherný starobylý nábytok vytváral dojem noblesy. Zariadenie domu bolo veľmi moderné, obsahovalo všetky výdobytky dnešnej doby počnúc mikrovlnnou rúrou končiac umývačkou na riad .Zuzka tam stála v nemom úžase. V chodbe sa zjavil komorník.

„Vitajte , ja som Alfonz !" predstavil sa .

„Teší ma , Cúfalová!"

„Pane, nech sa páči večera je pripravená!"

„Ďakujem !"odvetil elegán.

Po večery ju opäť požiadal či by pre neho nechcela pracovať. Navrhol jej ,že by mu piekla dezerty. Mala by vraj v podstate voľnú pracovnú dobu. Nechcela však o tom ani počuť.

Chystala sa pomaly na odchod. Keď už ,už chcela odísť z domu schytil ju tuho za ruku až zastenala od bolesti.

„Pustite ma !" prosila ho , v očiach sa jej zračil strach!"

„Nikam nepôjdeš !" skríkol .

„To bolí!" rozplakala sa .

„Keď to nejde po dobrotky použijeme silu!"

„Alfonz , zatvor ju do podzemia!" prikázal .

Starý sluha zdrapol Zuzanu pod pazuchu. Dotiahol ju do podzemnej miestnosti .Bola to akoby pivnica vybavená najmodernejšími prístrojmi. V strede miestnosti stálo lekárske kreslo a kopa lekárskych pomôcok. Zuzka sebou strašne metala Už sa jej skoro podarilo vytrhnúť , v poslednej chvíli dolu vstúpil pán .Pichol jej injekciu, o chvíľu už ticho ležala vyzlečená z šiat , pripútaná na kresle. Keď precitla zažila obrovský šok.

„Čo ste mi to urobili vôbec nič necítim!" , revala od zúfalstva.

„Si taká nádherná , priam ideálna pre náš experiment!" vzrušene odpovedal chlap.

„Bude s teba dokonalá žena!"

„Čo so mnou urobíte?"

„Neboj moja my ťa vylepšíme!"

„Prosím nezabíjajte ma!" žadonila o život.

Všimla si za plentou stáť ďalšiu posteľ. Muž jej pichol ďalšiu injekciu. Po chvíli zaspala .

Zobudila sa na veľký rev .Spoza plenty sa vyrútila postava smerovala k nej. Keď pristúpila k posteli zažila šok ,stála tam jej verná kópia .

„Kto si spýtala sa sama seba?"

„Ja som tvoj klon!" odvetila žena.

„Ako je to možné , ako to urobili?"

„Prečo ma tak boli pravá ruka a noha?" pýtala sa Zuzka.

„Lebo ti ich odrezali a dali mne potrebovala som väčšiu časť tvojej DNA."

„A to im nestačil nejaký kus kože?"

„A čo mám toto ?" pohla svojou pravou rukou.

„To je presná kopia tvojej ruky , len z veľa silnejšieho biotického materiálu!"

„Čože?!!" Zuzana začala revať ako šialená .

„Pst!" skríkol klon a chytil jej ústa.

„Nerev lebo nás odhalia, takto máme šancu odtiaľto vypadnúť!"

„Nevládzem , sa ani pohnúť!" zúfala Zuza.

„Použi svoju novú ruku ,keď prekonáš bolesť bude to fungovať !"

Zuzana napla všetky svoje svaly očervenala akoby sa chystala prasknúť.

„Puk !" ozval sa tupí zvuk a remeň povolil akoby bol z papiera. Pozviechala sa ,klon jej pomohol obliecť sa .Dostali sa až ku dverám , boli zamknuté.

„Čo teraz ?" spýtala sa Zuzka .

„Ustúp !" prikázal klon.

Ustúpila stranou. Klon urobil zopár krokov vzad a prudko sa rozbehol smerom k dverám. Obrovskou silou ich vyvalil .Spadli na zem ako kus papiera.

„Rýchlo padajme odtiaľto !"

Začali utekať .V dome sa rozozvučala siréna. Vybehli z domu blížiac sa k plotu , zrazu za sebou začuli piskot gúm.

„Stojte , lebo strelím!" zahučal hlas.

Na chvíľu zastali .

„Bež ja to vybavím !"zahlásil klon a otočil sa smerom k auto. Zuzana len nehybne stála.

„Nepočuješ utekaj ja ťa dobehnem!"

Poslúchla bežala ako sa len v danej chvíli dalo. V diaľke počula niekoľko výstrelov.

Dobehla k ceste, nasadla do stojaceho taxi .

„Kam to bude ?" spýtal sa ženský hlas .

„Do mesta rýchlo!" súrila Zuzana.

„Máš snáď niekam naponáhlo kočka ?"

Ten hlas jej bol akýsi povedomí ,na miesto vodiča sa na ňu usmieval jej klon...