Basnicky.sk

Toľko odumretých slov na hrote môjho srdca...
bude to veľmi ťažké povedať pravdu klamárovi.
Otče, ohlás môj príchod.
Gaia, nebudem plakať, hoc čosi mi preletelo srdcom.
Zodvihnime čase a skloňme hlavy na počesť vraha.
Vyjdi spoza môjho tieňa, už budem len ním.
Ty budeš kráčať predo mnou v žiari svätej ikony
zbožňovanej zradkyňou.

Iné srdce, iné sny- rovnaký zákaz neveriť im.
Poď, poď, prosím poď.
Som v priepasti a sama som Priepasťou.
Som vlastným životom, som vlastným utrpením.
Nikdy som nekričala s hrotom v srdci,
dieťa vo mne kričalo za mňa.

,,Som dieťa a kričím za Priepasťou príliš slabou na povzdych.
Zavrela oči v domnelom odchode.
Som dieťa, horím. Za ňu aj pre ňu.
Dosť bolo príkazov a prikázaní,
Dosť bolo úsmevov pre matku.
Som dieťa, zrkadlo bez odrazu. V nej.
Mám príchuť krvi a voniam po spomienkach.“

Poď, poď, vstúp. Toto som ja.
Ja pre nich, oni pre mňa.
S dieťaťom, bez neho,
S krvou, bez krvi.
Odraz bez zrkadla,
tón bez zvuku.
Všetko pre...
Ja som to všetko...
všetko pre teba.