Basnicky.sk

**..tisici krát prečo...**

Kazdi si zije svoj zivot. Kazdi dycha z roznych dovodov. Vsetci pozeraju do predu.
Len malokto sa obzrie co je za nim. Co tam zanechali jeho slova, jeho ciny a podobne. Mam pocit, ze z tisicich ludi sa otocia traja, aby zistili co sposobili. Niekomu je to luto, inemu nie.
Niekto zije, preto lebo chce, druhi preto lebo musi a treti, len z dovodu - porodila ma. Malokto si vazi zivot, malokto preziva zivot tak ako sa ma, a ten kto si ho zasluzi umiera. Ake to je obycajne rano vstat, umyt sa, naranajkovat a ist z domu, ci uz do skoly, alebo do prace. Kazdi to bere ako isty stereotip. No niekto, po par vetach, po par povedanych slov sa nezmoze na nic ine, iba ked otvori oci a je doma, vo svojej posteli, letmo sa usmeje, pozrie na oblohu a povie:
-Dakujem...
Mnohi sa tomuto smeju, no len malokto to pochopi. Vam sa stava uplne pohodicke, rano otvorite oci, nastava den. Ale co ten co dakoval, preco dakoval?, Hm..?
Asi preto, ze je rad, ze sa zobudil, a nebolo to dakujem len tak do vetra. Mal na to pricinu, vie, ze je chory, rata so vsetkym, i ked mu to trvalo dost dlho zmierit sa s tym. Je rad, ze rano vstava, je rad, ze moze otvorit oci, je rad, ze moze chytit do ruky obycajnu zubnu kefku..!!!
No toto nikto nikdy nepochopi..!! Pretoze, kazdi si zije svoj zivot, netrapia ho ini, iba posudzuju, ohovaraju, a ludom "zevraj" menej ako oni, ublizuju a nicia to, co maju najradsej, ZIVOT...!!
Ako by ste sa citili vy, keby ste u doktora s obycajnou bolestou hlavy, a len tak vam povedia, prepacte, umierate... Uprimne, co by ste v tej chvili urobili..?
Rozplakali sa, zasmiali sa, ze dotycna zartuje, sklopili by st ehlavu, povedali by ste si, nie ja uz nezijem, alebo K*rva co by ste povedali vy?!?!?!? Alebo viete si to vobec predstavit, ake to je rano vstavat a viete, ze to nieje iste, ci sa zobudite zajtra, ake to je ist po meste a nikto si vas nevsima, iba vy vsetkych na okolo ako sa smeju, uzivaju si lsnko, ale vy viete, ze to ej to psoledne... Ako ako ako..???
a este nieco, preco..?? Preco musi umriet clovek, co si to nezasluzi, ako sa ma ten clvoek citit, ked nic neurobil a dostal takyto dar, ale zaroven prekliate..?
Neviete si ani len predstavit, ako ten dotycny dycha, smeje sa s kadzej malickosti, vazi si najmensiu robnost na svete, je rad, ze priatelia ostali pri nom, je rad, ze este zije-dycha-pohybuje sa.
Co zatial ostatni ziju, ublizuju, kradnu, zabijaju, on lezi v mukach, v bolestiach v neocnicnom kridle, a pyta sa PRECO...
Je rano, vstaju...
Je doobeda, ste v praci v skole...
Zatial, co osoba, v mladom veku umiera, az zomiera. Na bolest, ktora je silnesjia nez ona. Je to dievca, v 16rokoch, uzivajuca si svet, pokial sa nedozvedela, strasnu spravu...
Zomrela... Sama... s otazkou navzdy Preco....


dátum vloženia
25. 12. 2007 13:52
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Próza
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. erika


    25. 12. 2007 17:43
  2. michaleeenka

    Super na zamyslenie....fakt.....diki.....nieco vo si vo mne prebudila...priznam sa nikdy ma nenapadlo takto uvazovat....vazne dakujem

    29. 12. 2007 21:06