Basnicky.sk

Nešťastím zmorený kráčam si vpred,
na zivot hľadím jak na hnisavý vred.
Nevidím šťastie,nevidím žiaľ,
som slepý a sám kráčam si vdiaľ.

Až tvrdý úder vrátil mi zrak,
až vtedy som uvidel,že nie je to tak,
až vtedy spoznal som skutočnú lásku,
no neskoro prišiel som,zmeškal som vlak.

Z prekrásnych spomienok narastal smútok,
tak Beznadej v prázdnote zaháji útok.
Len jediný výpad zasiahne cieľ,
a v doprovode hlasnej salvy z diel,
boria sa hradby a narastá chaos,
na konci len zem vyprahlá na kosť.

Semienko nádeje pohltí prázdnota,
pramienok vyschol už,niet tu viac života.

Samota,nenávisť či šialený smútok,
to všetko zárodok pre nový útok.
Čaká kým život vzíde z prachu,
aby spáliť ho mohla v plameňoch strachu.