Basnicky.sk

Andrej sa pýšil svojím skvostom starou škodou tisíc ktorá vyzerala ako nová ,akoby ju ani nik nepoužíval. Bárs by nie keď ju kúpil od pána Gabriela starého mechanika a puntičkára. Bola práve vianočná dovolenka a tak zatúžil po dobrodružstve. Zavolal kamarátovi Julovi :

„Čau Jules ako máš ?"

„Ale nuda starec nemám do čoho pichnúť."

„Ha to ako si myslel ty hovädo?"

„No veď presne ako si to aj pochopil , nudím sa !"

„Tak to rád počujem" smial sa Andrej.

„Ha ha nebuď škodoradostný !" dudral Julo.

„Počkaj nechaj ma dohovoriť !"vysvetľoval Andrej.

„Ja som vymyslel plán a potrebujem spoločníka!"

„Kámo ty si nejaký tajnostkár tak von s tým !" nedočkavo ho nabádal Julo.

„Takže zbaľ si veci približne na dva dni , nejaké oblečenie a hlavne čiapku!" prikázal mu Andrej.

„Hej a to my ani nevysvetlíš kam ideme a čo tam budeme robiť? nechápal Julo.

„Chceš zažiť dobrodružstvo ?"

„Áno!"

„Tak sa nepýtaj a urob čo som povedal stretneme sa u mňa o ôsmej !"

„Okey tak o ôsmej." súhlasil Julo.

Bol síce trochu prekvapený ale v rámci nudy urobil čo mu Andrej kázal , zbalil si zimné veci a šiel .Keď dorazil k Andrejovi stále mu to vŕtalo hlavou a tak sa pokúšal znova zistiť kam to vlastne idú.



„Andrej nenapínaj ma už toľko povedz čo si to vymyslel ?

„Poviem ti len že ideme na mojej Strele (tisícke) a budeme ubytovaný v penzióne Štefan !"

„Tak s toho nie som veľmi múdri ?"

„Nepýtaj sa a naskoč!" zavelil Andrej.



Tresol dverami a naskočil .Andrej svoju Strelu veru nešetril bral to deväťdesiatkou celú cestu.Aby sme chápali to je ako dnes ísť sto tridsiatkou. Asi o hodinu boli na mieste.

V horách sa zračila chata na ktorej stálo „Vitajte v penzióne Štefan!".

„Tak a sme na mieste !"oznámil Julovi Andrej.

„Ty vole kde to sme v akom pajzli ?"

„Toto je trojhviezdičkový penzión a hlavne má skvelú východiskovú pozíciu!"

„Mohol by si už kápnuť božskú ,povedz o čo ide ,fakt ma to už prestáva baviť!" naliehal Julo.

„Ešte chvíľu vyčkaj ,keď už si vydržal až sem!" snažil sa ho ukľudniť Andrej.

„Dobre dávam ti hodinu ak mi nevysvetlíš o čo ide odchádzam domov !"

„Hodina je v pohode za ten čas už bude po všetkom" tajil stále Andrej.



Vybalili si veci a ubytovali sa .Vnútri to vyzeralo celkom slušne .Starobylí nábytok tam vytváral dojem honosnosti .Akoby sa ocitli v minulom storočí.

„Tak si pripravený na akciu?" spýtal sa Andrej .

„Neviem o čo ide ,ale snáď som!"

„Daj sem tú tvoju čiapku" prikázal Andrej.

„Načo ti bude veď máš svoju?" vypytoval sa Julo ale čiapku mu podal.

Andrej do nej urobil dva väčšie otvory a podal ju Julovi.

„Tu máš ,teraz sme už pripravený"!

„To či si spravil moja nová čiapka!" rozčuľoval sa Julo.

„Neboj bude lepšia ,poď za mnou začíname akciu!"

Andrej rázne vykročil. Zišiel do pivnice penziónu ,pred ním sa zračili železné dvere. Schytil kľučku a pevne ňou trhol , s veľkým lomozom sa otvorili .V tme na nich zívala dlhá chodba. Podišiel ku stene a zapálil pochodeň.

„Kam to ideme ?"spýtal sa bojazlivo Julo.

„Buď ticho , o chvíľu uvidíš!" zahriakol ho Andrej.

Postupovali ďalej chodbou, kľukatila sa asi kilometer hlboko na jej konci boli kamenné dvere. Andrej na ne trikrát zabúchal. Dvere sa rozleteli , stál tam vychudnutý muž s veľkou jazvou na tvári. Oči mal krvavo červené , pohľadom akoby vraždil.

„Nasaďte si masky" prikázal .

„Čože ,?"zakoktal Julo.

„Nasaď si na tvár čiapku tie diery si daj na oči!" povedal Andrej.



Zišli dolu v strede veľkej hala stála staroveká posteľ s remeňmi na ruky aj nohy. Podišli bližšie , z tmy zrazu vystúpilo šesť zahalených ľudí .Obkľúčili Andreja z Julom. Muž z jazvou ukázal na Jula „To je on berte ho!"

„Čooo , Andrej čo sa deje pomôž mi kam si ma to dotiahol!" reval zdesený Julo.

„Tak tu je tvoja odmena !" povedal muž z jazvou a podal Andrejovi balík peňazí..

„A teraz zmizni !"prikázal mu.

Andrej sa otočil urobil päť krokov vpred a zastal.

„Ešte som si tu niečo zabudol!"

Vytiahol revolver a namieril na muža z jazvou .

„Ihneď nech ho pustia lebo ti ustrelím palicu ti sviňa!" zreval Andrej .

Muž z jazvou siahol pod pazuchu.

„Prásk! "ozval sa tupý výstrel.

Muž spadol na zem .

„Vravím puste ho lebo budem pokračovať, namieril na mužov v hábitoch .

Rozostúpili sa spoza nich vybehol vystrašený Julo .

„Kamoš už som myslel že je po mne !" zašepkal Julo.

„Rýchlo vypadnime odtiaľto!"

Vybehli chodbou von, zatarasili kamenné dvere. Upachtený zbalili veci a odišli.

„Kto boli tí ľudia , nejaká sekta čo ma chcela obetovať?" „povedz mi konečne pravdu!" reval Julo.

„Tu je tvoj podiel !"Andrej vytiahol zväzok bankoviek a polovicu podal Julovi.

„Môže si kúpiť novú čiapku!" smial sa Andrej.

„Ty magor skoro som sa od strachu posral , zabiť ťa je málo" schmatol balík bankoviek a odchádzal.

„A keby si chcel vedieť boli to priekupníci orgánov chceli si ťa rozporciovať!" zakričal Andrej a hurónsky sa zasmial.