Basnicky.sk

Listy sa navzájom prepletajú,
No ja všímam si len tieň ako sa mihajú.
Som neschopná vnímať tie farby lásky,
Čo mi hádže život ako prekážky.

Prečo ľudský mozog nie je schopný pretvárky?
So srdcom jednej symbiózy.
Prečo sa stáva, že ich cesty sa delia,
A ľudia citov sa boja?

Prečo nie som robot ktorý sformátuješ,
A späť nainštaluješ len čo chceš?
Prečo láska krásna nás do zúfalstva uháňa.
A naše srdcia rozkrváca?

Prečo? pýtam sa dookola,
Ale odpoveď mi nik nezavolá,
Prechádzam sa tak pod tým stromom,
Spýtam sa ho, no on stojí v pozore nemom.

Prečo? pýtam sa znova,
Tentoraz teba.
Ale stále mi nik neodpovedá.
Srdce stále krváca!

Sedím v tichu, liečim si rany.
Slanými kvapkami nazývanými slzami.
No tu zrazu prišiel si,
Vreckovku podal si mi.

V srdci mi blikla nádej,
Stratili sa tiene farby sivej.
No tu začula som zvuk budíka,
Vstávaj, nastupuje realita!