Basnicky.sk

V azúrovej stužke
je malý kúsok neba.
Jediný na zemi..

Do jej vĺn vrhnúť sa
sťa zmyslov zbavený.
Nehľadieť na krásu číhajúcu z brehov.
Len plávať.
Unášať sa nehou.

Veriť že vydrží
z prameňa jarných snehov
stopených lúčmi nádeje.

Nedokázala čakať
kým vánok jesene
prvýkrát zaveje.

V meandroch šialených
rúti sa v ústrety
horúčkam leta...

V koryte vyschnutom
vietor prach tíško zmetá.

A vody sĺz je málo;
nevrátia život
mocnému prúdu.
Len v sieťach bolesti
ďalej Ťa držať budú.

Azúrová stužka
vracia sa do neba
s ňou slová: "Mám Ťa rád"...

Nemala odvahu
cez zimu stuhnúť v ľad.