Basnicky.sk

Vločky mi dopadajú na tvár.
Sú chladné.Nútia ma triasť sa.
Padajú cez miliardy ľudských hláv.
Zmrzli mi všetky prsty. Zasa.

No nie sú to len prsty.
Necítim samú seba.
Ležím tam sama.
Nevedela som čo treba.
Preto teraz lieta čierna vrana.

Nad mojou hlavou.
Napadá ma.
Nielen mňa.
I mnohých iných.

Bojím sa jej a nie ona mňa.
Vie, že preto môže napadnúť ma.
To, že strácam tú jedinú vôľu.
To, že nevyhnem sa smrteľnému bôľu.

Pristáva vrana tesne vedľa.
Míňa svoj cieľ iba o kúsok.
zatváram oči. Iste som zbledla.
Toto je koniec života skúšok.

Tak posledná vločka mi na tvár padá.
Ako to cítim? Kam mi pamäť siaha.
Teda ja už necítim.Viem bola márna snaha.
Zachrániť život človeka, ktorý iba stále váha?

Príbeh života sa týmto ukončil.
Na koniec príbehu sa zvoní.
Pre človeka čo z cesty odbočil.
A ja nepočujem milióny vôní.

Necítim už tie jediné zvuky.
Nerozprávam posledné muky.
Nevnímam ľudský hlas.
Nevidím milióny krás.

Vrana prišla. Dušu mi vzala.
Vzala ju skôr ako mala.
Tejto hry je teda koniec.
Teraz už zvoní zvonec.