Basnicky.sk

MikroB18  Zobraziť/skryť lištu autora

Šéf...

Tomáš a Klára boli manželia dvadsať rokov. V pohode si plávali svojim životom. Ako to však býva aj u nich nastala kríza .Stalo sa to keď Tomáša povýšili na šéfa. Z radového kancelárskeho týpka sa stal big boss. Jeho život sa od základu zmenil. Dostal nové právomoci .Rozhodoval o tom čo sa bude robiť v celej firme .Tá moc ho uspokojovala .Pridelili mu samozrejme osobnú asistentku. Nikola bola atraktívna brunetka .Stala sa Tomášovou pravou rukou .Vybavovala za neho všetko čo nestíhal , trávila s ním väčšinu času. Bola to sebavedomá mladá baba ktorá vedela čo chce a za čím sa ženie.

Raz večer keď už všetci odišli , zostali tam iba Tomáš a jeho asistentka vtedy sa to stalo.

Tomášovi prišlo nevoľno a stratil na chvíľu vedomie .Duchaprítomná Nikola mu poskytla umelé dýchanie .Starý lišiak to na ňu však narafičil ,vrazil jej taký francuzák že len zalapala po dychu. Vôbec ju to neprekvapilo a tak sa na neho vrhla tá súlož bola nekonečná. Na zemi jeho kancelári prežili svoj prvý maratón. Pre Tomáša to bolo niečo nové , nikdy nepodviedol svoju ženu.

„Ach Nikolka to bolo úžasné nikdy som také nič nezažil z mojou starou!" pochvaľoval ju Tomáš.

„Aj ty si bol dobrý pán riaditeľ ,takého skúseného som ešte nemala" vrátila mu kompliment.

„To som rád už som myslel že za veľa nestojím " šepkal Tomáš.

Chvíľu tam ešte ležali v opojení .Potom sa však Tomáš pobral domov. Žena na neho čakala trávil s ňou málo času tak jej bol veľmi vzácny .Rozhodla sa ho prekvapiť .Obliekla si novú nočnú bielizeň a tvárila sa že spí. Keď unavený Tomáš padol do postele ,hodila sa neho .Najprv bol síce v pomykove ,ale ako dobrý muž splnil svoju manželskú povinnosť, premohol sa pomiloval aj svoju starú.

„Miláčik miluješ ma ?" pýtala sa Klára.

„Prečo sa tak hlúpo pýtaš, vari si myslíš že som tu robil kliky ?"

„No zdáš sa mi nejaký chladný" , dobiedzala žena.

„Chladný, to ako myslíš hm? „nebol som dosť nežný?" Tomáš zahral urazeného.

„Prepáč, ale bol si akosi mimo akoby si myslel na niekoho iného" podozrievala ho Klára.

„Tak to si teda prehnala , som unavený mám zajtra ťažký deň, dobrú noc" odbil ju Tomáš.

Na ďalší deň mali poradu ,no Tomáš myslel len na tú noc s Nikolou a zároveň Klárou.

Bol na vrchole, úspešný v práci aj v posteli dve ženy za jednu noc splnený sen.



Po dvoch mesiacoch keď sa po obvyklom výkone v práci vracal domov ho nik nečakal. Bol s toho prekvapený lebo Klára nikam nechodila. Šiel si teda ľahnúť sám. Nad ránom dorazila podnapitá Klára , narobila taký rachot že by zobudila aj mŕtveho.

„Čo je to za buchot !" kričal ospalý Tomáš.

„Stávaj Pán riaditeľ čo tu chrápeš!" zobudila ho.

„Kde si bola ,ako to vyzeráš ?"

„Poď sem pomiluj ma teraz a tu poď!" revala žena.

„Preskočilo ti daj mi pokoj si ožratá ako deka , ale to s teba tiahne nehanbíš sa!"

„Ty už ma nemáš rád ,nikto ma nemá rád ani pán boh ma už nemá rád!"

„Čo to táraš?" nechápal Tomáš .

„Je to tak všetci sa na mňa vybodli!" začala plakať.

„Ja som tu s tebou prestaň revať ,predsa ťa neopúšťam tak čo je s tebou?"

„Vieš , bola som včera u lekára ," začala Klára „ povedal že to je so mnou zlé!"

„Počkaj , čo je s tebou?" čudoval sa .

„Zistili mi roztrúsenú sklerózu ,vieš čo to znamená?" vzlykala Klára.

„Postupne všetko zabudnem , zabudnem kto som ja , kto si ty , všetko stratím!" vzlykala Klára.

Tomáš zvážnel , hlavou mu prebehla myšlienka .Čo ďalej pýtal sa sám seba má ukončiť jeho skvelý sexuálny vzťah s Nikolou a tráviť posledné chvíle z Klárou?

Bol zmätený. Postupom času sa zdravotný stav Kláry začal zhoršovať najal jej opatrovateľku. Mávala chvíle keď ho spoznávala vyznávala mu lásku a vybavovala si okamihy ich mladosti. Ako sa to však zhoršovalo strácala pamäť , jej končatiny začínali ochabovať .Boli stavy keď si myslela že ju chce niekto zabiť revala preto ako zmyslov zbavená ,metala sebou tak že vždy niečo rozbila. Tomáš to nezvládal ,aj keď hľadal utešenie u sekretárky bol prázdny .Prestal ho baviť život , Nikolu poslal k vode. V práci sa nedokázal sústrediť. Rozhodol sa odísť s firmy a starať sa o Kláru .Jej dni boli dávno zrátané , stala sa nemobilnou .Sedela na invalidnom vozíku a mĺkvo hľadela. Tomáš jej rozprával dlhé príbehy ako sa spoznali aký krásny mali život. Nepamätala sa na nič , napokon ani jeho nespoznávala. Nemal už síl sa starať o jej bezvládne telo ,umiestnil ju do sanatória. Po mesiaci svoj boj prehrala ,zomrela. Tomáš to nezvládal začal si uvedomovať tú prázdnotu .Skúsil svoju bolesť utopiť v alkohole ale nejako sa to nedarilo. Vždy mu bolo veľmi zle a tak radšej siahol po tabletkách. Nadopoval sa a zaspal...
Dátum vloženia 17. 12. 2007 23:05
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 3845
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Ruža

    hmmmm...

    18. 12. 2007 16:10
  2. ..::Liuška::..

    prečo majú všetky tvoje príbehy taký smutný,niekedy až drastický koniec?........ale inaac jakoze dobree to je

    20. 1. 2008 21:28
  3. Sašenqa

    jaj tak tot dobry pribeh taky realny az by som uverila ze sa to stalo...

    7. 6. 2008 17:43