Basnicky.sk

Bojím sa vás...

Od koho ďalšiu ranu pod pás dostanem?
A ako dlho tu vlastne ostanem?
Viem: "Hlavu hore,nemôžeš smútiť...
Veď máš ich,musíš žiť."

Ale keď sa okolo seba dívam.
Radšej sa pred vami skrývam.
Radšej ostanem sedieť v kútoch.
Z duše nezmizne ten bolestivý smútok...

Prajem si,nech zhasnú na ulici svetlá.
Existuje človek ktorý sa usmial keď som ho stretla?
Asi nie..,
Je to ale moje zlyhanie?

Už nechcem na ulici stratávať ľudí.
Každý len moje zúfale činy súdi.
Priatelia sa o mňa boja...
Ale ranu tým na mojej duši nezahoja!

Každý deň telefonát: "Kde si?"
Ale už dosť,mňa to desí!!!
Život sa so mnou len a len hral.
Šťastie,radosť,úsmev mi vzal.

Kto z vás by sa tešil na druhý deň?
Bavilo by vás,vidieť oproti seba svoj vlastný tieň?
Bavilo by vás sadiť ruže...
Neplakali by ste ak by vám tŕnie vyrastalo priamo z duše?

Bojím sa vašich pohľadov...
Bojím sa vašich posmešných pozdravov.
Bojím sa vás všetkých.
Prosím...nehrajte sa na svätých!
dátum vloženia
17. 12. 2007 15:11
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Smutné
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. milson5

    Neboj sa ... nikto nie je svaty
    zacni od znova a rob to co ti prinesie stastie

    17. 12. 2007 17:54
  2. nereg. januška14

    juuj dakujem...to sväty to len som prirovnala k tym coo ma po vonku ohovaraju vies a v kostole ked na nich pozriem su "svätí" nooo začínat od znova a ma to nejaky zmysel?? zas a znova prezit to co bolo,zasa sa trapit a tak dalej to uz nie ale dakujem

    17. 12. 2007 19:03
  3. ACM

    pekné a presvedčivé

    17. 12. 2007 22:56
  4. nereg. januška14

    oo dakujem heh

    18. 12. 2007 13:46