Basnicky.sk

Čierny klobúk.
Čierny kabát.
Dlhé čierne vlasy
a čierny Peter v rukáve.
Vitaj.
Oslovil som ho včera pri káve.
Maľoval na orosený pohár riasy.
Boli tak svetoborné,
že šteklili aj fľaše whisky nad pultom.
Uškrnul sa na dupotajúcu ulicu
plnú počmáraných plagátov
a nemotorné
čašníkové prsty
zotreli tajomné havranie mihalnice.
Aspoň keby dokreslil oči,
povzdychol si.
V popolníku plnom ostrej vône mŕtvych cigariet
nonšalantne zahasil tú svoju.
Odišiel.
Ani nazaplatil.
Tvrdil, že kašle na celý svet.
Tak som sa za ním pozrel ešte posledný-krát.
Povzdychol som si.
Nakreslil uhľovité riasy na sklo pohára
zatlačil som vlastnú cigaretu medzi ostatné,
nasadil som si čierny klobúk,
napísal na pivnú tácku číslo svojho žalára,
hodil na seba čierny kabát
a vydal som sa hľadať únikový východ
do raja.
Žobrajúc o kúsok
z vianočných sľubov
na najmenšej bočnej uličke
s čiernym klobúkom.