Basnicky.sk

Pískam si, a sedím na zemi
a na nervy lezie mi
ten odraz v zrkadle
čo každým dňom chradne

A tak si len zaumienim:
postavím sa, budem stáť
na vysoko postavenom
asfalte obkolesenom betónom
a budem sa pozerať na les
a prírodu, na červené nebo
a žltokrvavé zapadajúce slnko
a ruky budem mať vo vreckách
a budem čakať a myslieť
a hovoriť si, že aký krásny pohľad
a scenéria to je, pískam si
a budem pískať až raz
neumriem, lebo slnko
už zachádza a nočný vánok
privial zas dačo iné