Basnicky.sk

Cítiš sa niekedy úplne zronená?
Lebo láska je ti stále vzdialená?
A človek čo ho ľúbiš je navždy preč?

Cítiš sa niekedy úplne sama na svete
A tie city sa nedajú vyjadriť vo vete
Z človeka čo ľúbiš prichádzaš o reč?

Cítiš že nič nie je ako pred časom
Rozprávať môžeš len zachrípnutým hlasom
A strácaš silu ďalej žiť?

Stratila si svoj zmyslel života
Aj keď nechcela si sa do týchto sračiek zamotať
Teraz chceš pretrhnúť každú slabú niť?

Myslím, že sa chápeme dosť dobre
Aj ja v myšlienkach o lásku žobrem
Aj ja žijem v stálom zmätku citov
A nechcem vidieť deň čo za oknami svitol
No myslím že už nič neviem pokaziť
A preto skúšam prestať žiť!!!

Každú voľnú chvíľu myslíš na city
Na to, že na vine vždy si ty
Tak púšťaš život a snažíš sa nebáť.

Ak oko ti vlhne už po prvej slohe
Pozeráš v daždi kvapky na oblohe
Neboj sa plakať veď sú to slzy neba.

Zrazu trpíš, rozmýšľaš nad sebou
Ten svet aj tak príliš pekný nebol
No nemôžeš sa ho vzdať bez boja.

Vtedy, keď sa cítiš sama
V mysli ti letí ďalšia dráma
Na dvere nervózne ti klope mama
Príď ku mne, objímem ťa, neboj sa ma...