Basnicky.sk

opať

Opäť
Veľmi som sa opäť zahľadela...
A pritom som si už toľko- krát hovorila:
Nepobláznia už srdce tvoje
A čo sa stalo ?
Presný opak myšlienky mojej...
Oči plaču srdce krváca,
No najhoršie to duša znáša....
Ako niekto takto ublížiť dokáže?!
že vaše telo už viac bolesti zniesť nevládze...
Jeho oči hľadia síce zamilovane ,
No tie moje už dávno slzia utrápene...
Bolesť v nich svieti, že to aj slepý vníma
Tak ako to ,že on si to nevšíma....?!
Prečo ma tak trápiť dokáže
A milovať sa snaží súčasne....
Jeho láska je taká krutá ,
že do srdca mi utrpenie vŕta ....
jeho dotyk je taký falošný,
a pritom ho stále vnímam ako ozajstný
ubližuje mi tým najhorším spôsobom aký existuje
a pritom mi sľúbil, že on taký nebude ...
že ma ochraňovať bude
a na to nikdy nezabudne..
no realita je obvykle iná,
a moja duša je bolesťou plná...
a osud sa so mnou opäť zahráva,
keď trápiť ma necháva....
a ja len tíško trpím zas,
akoby sa vrátil späť čas...
a mňa láska boli zas.....
dátum vloženia
13. 12. 2007 16:15
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. sinuhe

    taky je zivot...musi byt rovnovaha...stastni aj nestastni...ale raz bude dobre

    14. 12. 2007 22:43