Basnicky.sk

Ticho. Ticho, ona rozpráva.
Počúvajme, my slepí zbabelci.
Jej láska bola poprava,
Láska s bozkom na konci.

Pre život v tichu by som zabíjala,
Z hlbín duše by padal hlas.
Mali sme gloriolu- ty a ja.
Mali sme, nemáme. Viac, prosím nepokaz.

Ja chudera, ja hlupaňa...
Ja som to všetko čo nenávidím.
Blažené ticho na záver vyzváňa,
Niečo som cítila, počujem, vidím...

,,Krič a plač ty jediný z pekla sľubov,
veď na čo si na svete?
V senzácii rozkoše sme sa modlili.
Keby mi patrili všetky mená,
Ktoré si mi dal,
Bola by som Neznáma.
Vitaj v súžení menom Život.“

Ticho. Ticho šepky rozpráva.
Povieš mi, prečo odišla?
Srdce vždy chcelo ísť doprava,
Hromadu lístia na hrob mi navŕšia.

Staň sa mnou, buď mojou spásou,
Buď mojim ja, moja hlúposť bude tvoja.
Ideme spať, Boh nám už zhasol,
Ale veď vieš: svätí nás nerozdvoja.