Basnicky.sk

Nech už nie je ráno,
ktoré prebudí,
to najhoršie čo je v nás.
Keď ubližujeme blížnym svojim,
a vlastné viny si odpúšťame,
a nie našim dlžníkom.

Nech už nie je zloba,
bolo by to krásne,
život ako v raji,
kde delilo sa len,
na Adamov a Evy
bola by to krása
v našich snoch,
znova prebúdzať sa.

Nech už nie je spánok,
aby nebol sen,
a nočné mory nežrali nás,
ako odsúdenca okovy.

Nech už nie sú sny,
aby nebol vzdych,
ktorý budí z ticha,
keď počuješ,
ako druhý vzdychá,
z prežitej bolesti,
ktorú z mysle nepustí.

Nech už nie je nič...