Basnicky.sk

„Hej Johny , ako sa darí ?" spýtal sa James.

„Na nič kamarát môj, vieš mŕtvoly nehovoria tak sa človek nemá ani s kým pozhovárať !"

„Ako? začudoval sa James a ty už nie si u železníc?"

„Dávno nie som , ja mám teraz ušľachtilejšiu prácu."

„A to je aká , čo máš pre boha spoločné z mŕtvymi?

„Ale vieš nerád o tom hovorím, no keď ťa to tak zaujíma pripravujem ich na spopolnenie."

„Ty máš zrejme dobrý žalúdok!" krútil hlavou James a v duchu si predstavil ten nepríjemný pohľad na ľudskú schránku.

„Aký dobrý ,celkom normálny len to so mnou nič nerobí ."

„Ja by som to nemohol asi by som sa dovracal !"

„Nemám s tým problém ,veď sú to len telá!" utrúsil sucho Johny.

„No áno ale ľudské tela!" zvyšoval hlas James.

„No a ?telá ako telá ľudia aj zvieratá všetci musíme raz zdochnúť!"

„Ehm " James zalapal po dychu .

„A ako to vlastne prebieha ten proces prípravy a spaľovania ?"

„Je to vlastne dosť zdĺhavé"

„Poviem ti to takto , najprv nám dovezú telo po pitve občas to býva dobrý brutus."

„Veľké zošité rezy ,odrezané končatiny rôzne opuchy no pre amatéra veľké sústo."

„Ja ho tu upravím dám makeup, učešú sa vlasy."

„Potom oblečieme mŕtveho do šiat a uložíme do truhly" vysvetľoval Johny.

„Počkaj ako, nie je to škoda dávať ho do truhly keď sa telo aj tak spáli?" nechápal James.

„Ak má človek príbuzných a tí si to želajú vždy sa dáva do truhly ak je však osamelý spáli sa na drevenej doske."

„Aha teda tak ,nikdy som nebol v krematóriu" konštatoval James.

„Ak by si chcel tak Ti to tam ukážem " nabádal ho Johny.

James chvíľu váhal nečakal takú odpoveď ale po chvíli súhlasil. Nastúpili teda do auta a Johny mu vysvetlil cestu do krematória. Asi o desať minút boli na mieste.

„Tak toto je moje kráľovstvo !" chválil sa Johny.

Jamesovi sa to zdalo trocha morbídne nazývať krematórium kráľovstvom ,ale nič nepovedal len ho nasledoval. Keď prešli chodbou dostali sa do veľkej haly bola to miestnosť kde sa pozostalí lúčili z mŕtvym, odtiaľ už smerovala cesta priamo do spaľovacej pece. A tam dávali do urny popol pozostalého.

„A ty máš kde tú Tvoju pracovňu ?" spytoval sa James.

„Len ma nasleduj tieto bočné dvere vedú ku mne."

Vkročili do zatvorených dverí tam sa zračil biely stôl ,miesto kde sa "pripravovali " mŕtvoly. Z miestnosti viedli ďalšie dvere.

„Tam je čo ?" zaujímal sa James.

„To je chladnička v ktorej sú mŕtvoly." odpovedal Johny.

Jamesa sa zrazu zmocnil čudný pocit akoby sa ocitol niekde kde by nemal byť .

„Veď poď ukážem Ti včera nám doviezli nový exemplár !"

„Čo ? ďakujem radšej nie" cúvol James.

„Nebuď strachopud len nakukneme!" lákal ho Johny.

„Dobre teda " James sa nechal prehovoriť.

Johny otvoril mrazák vo vnútri ležalo plachtou prikryté mŕtve telo .Keď odhrnul plachtu ležal tam holohlavý desivo vyzerajúci muž .Keď James pristúpil bližšie vtedy sa to stalo , mŕtvola sa zrazu pohla a schytila ho za ruku .Johny strašne zvrieskol rozbehol sa ku dverám ,ako utekal tak sa pošmykol a udrel do hlavy . Zostal nehybne ležať. Po čele mu stekala krv. Mŕtvy chlap zvolal na Johnyho.

„Hej Johny to sme asi prepískli ten chlapík je zranený!"

Johny pristúpil k nehybnému Jamesovy a zmeral mu pulz .

„Veď je mŕtvy !"skonštatoval sucho Johny.

„Chcel si ho len vystrašiť alebo zabiť " spýtal sa mŕtvy muž.

„Samozrejme že len vystrašiť , s týmto som nerátal ."

„A teraz čo s ním ?" pýtal sa mŕtvy .

„Musíme sa ho zbaviť nemienim ísť do väzenia !"

„Ale veď to bola nehoda nechceli sme ho zabiť!"

„To nám nik neuverí, musíme ho spáliť!"

Johny spolu s mŕtvym mužom odtiahli Jamesa do veľkej haly .Zapli pec aby sa rozohriala ,položili Jamesa na drevenú dosku a nechali spáliť. Potom jeho popol vysypali do igelitového sáčika keďže nemali urnu a zobrali ho zo sebou. Mŕtvy muž sa obliekol bol to totiž Frank ,Johnyho kolega z márnice. Ktorému predtým Johny volal aby sa vyzliekol a ľahol na chvíľu do mrazáku ,že chce vystrašiť kamaráta .Vyšli s krematória .Johny zobral Jamesovo auto aj s jeho popolom. Odviezol ho za mesto a spustil do jazera. Jamesov popol rozsypal l na vodu a odišiel.