Basnicky.sk

Bola taka spontanna a plna zivota.Nad nicim nepremyslala a ked sem-tam hej tak iba chvilu ale nepocuvala svoj mozog ktory jej hovori:"toto nie,je to moc riskantne",ona pocuvala svoje srdce ktore jej obcas hovorilo:"ano je to riskantne ale uvidis ze to stoji zato".Bola clovek plny elanu a vzdy povedala co si myslela.I ked ju to niekedy priviedlo do trablov jej to nevadilo.Bola proste sialena ale tak akurat.Vzdy ked som sa na nu pozrel tak sa smiala z celeho hrdla a ked nie tak sa aspon usmievala.Kazdemu chalanovi sa pacila ale ona si nevybrala len tak hocikoho.Nie ze by bola nejaka vyberovka ale ked uz mala mat chlapca tak taky co sa jej naoaj paci nie nejaky s ktorym je len zo srandy.Ani ja som nebol vynimkou,a pacila sa aj mne.Boli sme kamosi no asi som sa jej nepacil.Bol som s toho dost zniceny a bal som sa jej na to spytat aby ma nevysmiala a prestala byt somnou aj kamoska.Vsetci mi vraveli ze chod ona nie je taka ze by sa ti vysmiala ale ja som sa aj tak bal.Jedneho dna ale neprisla vecer von a s kamosmi sme nevdeli preco.V skole nam povedala ze musela bvyt doma a strazit brata lebo jej mama a otec isli prec.Verili sme,ved preco by klamala?Takto sa to opakovala viackrat a niekedy nedosla ani do skoly.Jeden piatok sme boli vonku a Janka sa necitila dobre ale predsa ostala.Bola bleda stale iba pila vodu asi bola dehydrovana a nechcela si dat ni na jedenie.Po chvili ked sme sa rozpravali odpadla.Ryhclo sme ju dali do nemocnice ale aj tak sme nevedeli co.Prisiel doktor za nami a za jej mamou a povedal ze je to iba vycerpaie a bude v poriadku.Upokojili sme sa.Odvtedy nevymeskala ani jedno stretmnutie s nami aj ked bola zase bleda a pod.Nenamietali sme ved sme boi pri nej a keby sa jej nieco stalo postarali by sme sa o nu.Bola sobota vecer a isli sme len tak pozriet na diskoteku vraj tam mala byt.Tancovali sme vsetci strasne dlho a aj ked sme nevladali aj tak sme tancovali a bola to asi nasa najlepsia noc ktoru sme spolu s kamoski a Jankou zazili.Po pol hodine sme si sli sadnut a v tom Janka odisla na toaletu a dlho sa nevracala.Poslali sme tam spoluziacku nech sa ide pozriet co sa s nou deje.Po cvhili sme poculi strasny vykrik spoluziacky a hned sme tam bezali.Janka lezala na zemi a pod sebou mala plno krvi.Ihned sme zavolali sanitku.Isli na na izbu a o par hodin ju mali operovat len museli vsetko prichystat a museli zavolat doktorov.Nechapali sme preco ju musia operovat.Zavolala si nas do izby a zacala:"Viete chalani bude to asi tazke ale je to tak mam rakovinu krcka maternice.Viem je to dost sokujuce ale musime to predychat.Zistili mi to pred 3 ci 4 mesiacmi"."Preco si nam nic nepovedala?"spytal som sa."A naco?chcela som si uzivat zivot pokial ho este mam.Ked ho stratim uz nebudem moct byt s vami a zabavat sa.Nechcela som chodit ani an liecenia a ozarovania pretoze by mi vypadali vsetky vlasy ale o to ani tak nie ale bola by som este slabsia a nedokazala by som toho tolko ako inokedy.Doktori mi povedali ze ak prezijem operaciu moj zivot by mohol trvat viac ako rok.Ale moze sa stat ze operacia sa nevydari a ja zomriem u nich na stole.Nechcela som ani operaciu no ked ide o dalsi rok mojho zvitoa straveni s vami tak do toho pojdem.A chali skoro som zabudla.Ak naozaj zomriem tak neplacte ale smejte sa ved zivot na zemi skoncil ale ten dalsi zacina.A dufam ze sa dostanem do neba.Ak ano budem rada hahaha.No a pockam tam na vas lebo vy tam urcite pojdete.Ja viem ze nie teraz ani zajtra ani o mesiac ci o rok a presne neviem anin ja kedy,ale viem,ze raz sa stretneme a je jedno kedy ale raz urcite.Mam vas rada a nikdy na vas nezabudnem.Prosim vas zavolajte aj mamu,Chcem sa rozlucit.""co??"rozlucit"?...spytal som sa.Nic nepovedala."Ahoj mami chcem ti povedat ale aj vam spolocne ze ste moji najlepsi ludia ktorych som mala a nikdy nezabudnem na chvile s vami.A mami pametas ako si somnou 1 krat kracala do skoly?a ako som sa bala ze tam budu zle bosorky ktore my nebudu mat rady?ale ty si i poevdala ze sa nemam bat a ze vzdy ked sa budem v skole citit sama mam si spomenut na to ako ma drzis za ruku a nidy ma nepustis.A ani ja teba a navzdy sa budeme drzat.Ale teraz mami ta budem musiet asi pustit lebo ja uz musim ist ale ty tu musis zostat a bojovat dalej.Daj prosim ta pusu Patkovi za mna a povedz ze som odisla len na trosku dlhsi vvylet ale raz sa uvidime.A daj mu za mna pusu.Chalani budte silny a smejte sa zo zivota ved bo mate predsebou.No mne ten zivot dopriaty nebol.No co uz mne to nevadi ja som Bohu vdacna ze som tych 17 rokov prezila s takymi skvelimi ludmi ako ste vy a mala taku skvelu mamu ako teba mami.A nekonecne dotieraveho brata Patka.Aj ked ste obcas liezli na nervy boli ste a vzdy pre mna budete N1.Lubimm vas a nikdy neprestanem na to nikdy nezabudnite.A ked vam bude najhorise spomente si na moje slova ze ja to vsetko vidim a vzdy pomozem ked budem moct.Nikdy nedam dopustit aby sa vam nieco stalo.Ale nezabudajte aj na to ze nie som vsemohuca a z niektorych srabov sa musite vyvliect sami.Uvidime sa v nebi.Ja tam na vas pockam nikam neujdem."Vtedy sa posledny krat tak sladko usmiala.Posledny krat jej vysla slza z oka ale hned na to sa zacala na celu nemocnicu smiat.Dosmiala sa spolu s nami a potom zavrela oci.Posledy krat.Uz ich neotvorila.
Mala nadherny pohreb ako aj ona.Presli 3 mesiace od jje smrti a mne v hlave vyri neskutocne vela otazok.Preco musela zomriet?Ved bola taka mlada?preco musel zomriet clovek ktory mal tolko planov tolko veci pred sebou a cely zivot?Nenachadzam odpoved.Velmi mi Janka chyba.Nam vsetkym..Na jej siltovke ktoru si u nas zabudla a ktoru som jej zabudol vratit je stale jej vona.Ked chodievame von do nasho oblubeneho podniku pozerame na miesto v strede zo smutnymi a nekonecne pytajucimi sa ocami na ktorej sedavala Janka ale teraz je prazdne.A pokial tu budeme my a pokial budeme do toho podniku chodit nikto si na to miesto nesadne.Lebo je len jej.A nikoho ineho.I ked si niekto nema kam sadnut nikdy si nezoberie jej stolicku.Ju mal kazdy rad.A vazil si ju.Aj doktor vravel ze taky optimisticky pripad za 50 rokov co tam pracuje nezazil.Aj ked vedela ze umrie nebrala to ako koniec sveta alebo koniec niecoho skor zaciatok niecoho.
A este jendu vec.Neviem ci to osud tak zariadil alebo ci je to nahoda ze presne v ten isty den a mesiac ako sa narodila aj zomrela.21.oktobra.Je datum na ktory nikdy nezabudnem.
NESTIHOL SOM JEJ ANI POVEDAT ZE JU LUBIM.A ZE JE PRE MNA VSETKO.TO LUTUJEM DO TERAZ.MTVR Janka!!A na tom sa nic nezmeni aj ked si uz prec.!!!