Srdce mi puká, keď objímam tvoju fotku v náručí,
slza po líci mi steká pri spomienke na teba
myslel som, že život ma ľúbiť naučí,
lenže zistil som, že na lásku dvoch ľudí treba.
Aj keď jeden ľúbi a všetko na svete by pre ňu urobil,
no lásku jej si násilím nemôžem vynútiť
lebo len veľkú bolesť v jej srdci by som spôsobil
a aj tú malú nádej by som mohol zahubiť.
A teraz viem, že život je iný ako sny ktoré snívam
tvoju lásku nikdy v živote už mať nebudem
preto dnes so slzami v očiach do budúcnosti sa dívam,
radšej ako ďalšie sklamanie, nech milovať zabudnem.
Ale láska je cit ktorému nik nevie rozkázať
a zabudnúť na ňu človek len ťažko dokáže.
Len jednu vetu na koniec som chcel napísať:
Aj tak mi Ťa nikto MILOVAŤ zakázať nemôže!
P.S.: Aj keď nastane v tvojom živote chvíľa, ktorá beznádejná sa bude zdať,
tak vedz, že vždy tu budem pre teba a s čímkoľvek ti budem pomáhať.
Dátum vloženia 6. 12. 2007 23:05werthur
LÁSKA JE CIT
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2145
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. predpol.
pekné vyznanie...
6. 12. 2007 23:48 - werthur (napísal autor básne)
to nebolo ani tak vyznanie ako tvorba potom co som sa dozvedel ze nemam sancu
7. 12. 2007 08:32