Basnicky.sk

V den ked nebo plakalo,
male dievcatko zabit sa lakalo,
samo po dazdi kracalo,
ruky od krvy zaliate,
kvety dazdom poliate,
cele telo nebom zakliate.
Dazd jej zmyval ruky od krvy....
Jej nôzky nevladali,kvapky dazda nad krvov prevladali..
Prosilo k nebu o silu a pomocnu ruku v tu chvilu,
nech malemu anjelickovy do srdiecka zivot dalo,
nech by sa jej pekne zaspavalo...
Ale anjelickovia neprisli,
zdalo sa jej ze od nej odisli,
Ani slova ani svetla len zvuk padajuceho dazda,
co na chrbatiku polozeneho plasta,
stale plakalo a plakalo,na zem podlahlo.
Bosa s nozickami malymi bezala daleko ako sa len dalo,
svetu i ludi krutych sa velmi balo.
Pocula piesen co jej mama spievala,
citila ze ju za ruku drzala,nezne ju po vlaskoch hladkala,
dievcatko po tisku plakalalo..
Vlasy mokre plastik premoceny,
bol to pre nu akoby pribeh nekonecny...
zrazu tisko....
pocit ze ju mama hladkala a ze jej piesen spievala,
uz nemala...len lietala..
Zrazu akesi svetlo na nu svietilo,
ocka jej oslepilo.....
stale prsalo....citila len dazd a chlad,nevidela dazd..
bol to v jej vnutri kruty pad....
Poslednu chvilu mohla vidiet mamu,
dakovala nebu takemuto daru...
Dievcatko stale bose po zemi chodilo,
o mamu hore k nebu prosilo,
nech jej na zem pride,
nech jej anjel z neba zide...
vsetko zmizlo a zase dazd jej do tvare padal,
na kvety si sadal...
Dievcatko stichlo,plakat prestalo,na zem pokliaklo,
uz sa to nedalo.....
na zem padlo,srdiecko byt prestalo...
Ticho,chlad,dazd....
Uz len nebo si ju zo sebou zobralo,
mame jej do ruk podalo,
dievcatku silu dodalo...