Basnicky.sk

Kráčala som v diaľ.
Sledovala cesty kraj.
Slnko na hlavu mi stále pozeralo.
Umriem...tak to vyzeralo.

Kráčala kvôli ním v tejto mučivej teplote.
Chcela ísť aspoň raz v živote.
Raz v živote ich stretnúť.
Objať ich,pobozkať a hlasno skríknuť.

"Ste predsa moji...
Viem život nám bráni.
No ja silno verím raz budeme svoji.
Ja vás pred zlom ochránim."

Kráčala,plakal,na zem padala.
Ale zasa stala a šla.
"Veď kráčam k ním.
To ma pri živote drží verím raz budem s ním..."

Ja ísť musím.
Sú to moji bratia zlatí...
Oni tu sú,existujú.
Ja ich moc ľúbim.

No teraz si sadla na ten kraj.
"Chcem ísť...Pane pomôž mi!
Oni ma tiež chcú vidieť...vraj,
Chcem s nimi byť...neublíž mi!"

Chcem len vidieť ich tváričku.
Chcem im pohladiť posledný krát ich hlavičku.
Pane Bože,život bol ku mne krutý...
Ale toto si nezaslúžim!

Je to pre mňa dôležité.
Splň mi prianie hoc je aj posledné.
Ja len chcem raz vidieť,je to až tak zložité?
Chcem len pozdraviť,potom pôjdem...

Prosím...nedovoľ mi teraz umrieť.
Chcem len posledný krát na nich pozrieť.
Potom ma môže hoc kto aj zabiť.
Len mi v tomto prestaň brániť!