Basnicky.sk

Boj prehrala.
-Nieeee, zaznel vykrik.
Mala 16 rokov, zivot pred sebou, plny ocakavania, plny smiechu. Niesol sa snou nielen cas, ktory bol okolo, ale aj usmev, ktory ju neopustil do poslednej chvile.
Volala sa Natty, priatelia ju volali Slniecko, pre jej krasny usmev, ktory nevyprchal nikdy z jej tvare, ci bol mraz, slnko, jesen, jar, smutok, slzy, bolest, hriech, laska. Jej usmev s nou odisiel. Stalo sa to necakane po vyhre a zaroven prehre.
Bol november, ked sa to dozvedela. Navstivila lekara s bolestami hlavy, kludne sedela na vysokej posteli a kopkala si nohami, usmievala sa na mamicku, sestricku a pani doktorku. No pani doktorke nebolo velice do smiechu. Snazila sa najst tie spravna slova. Naraz z NAtalii opadol usmev a doktorka zacala.
- je mi to luto, ale tie bolesti hlavy boli priznakom.... nador na mozgu....ale nebo...
- nieeee, pomyslela si natalia... Nie to nemoze byt mozne, preco prave ona, komu kedy kde ublizila. Ako to teraz kazdemu povie, kazdi jej veri, nie. Po prvy krat jej usmev sa stratil, pozrela na svoju milovanu mamicku, ta si sadla odpadajucou chodzou na stolicku a nevdela co povedat, nedokazala sa na NAtaliu pozriet, nedokazla si predstavit, ze to je to posledny krat co vidi NAtty, natty zliezla dole, roznbehla sa a usla. Pani sestricka utekala za nou. CHytila ju dole, pri schodoch...
Natalia v klbku s placom, ba dokonca az revom prosikala preco prave ona. Ved nikto si nikdy nevazil zivot viac ako ona, nechapala tuto realitu, no vstala utrela si slzy a povedala :
- ja budem bojovat do poslednej chvile..
Cesta domov bola kruta, bolestna a bez slov. Cakalo sa na reakciu rodiny, okolia. Bolo tazke to pvoedat kazdemu.
Ked po dlhych hodinach stravenych v posteli, vstala prisla za mamickou do kuchyne a povedala:
- Mami, ja som tu ziva, zdra... zdrava sice niesom, ale slubujem ti mami budem bojovat do posledneho konca, pre teba, pre mna, pre vsetkych. Mami naozaj neplac, plac nic nezachrani len ma silno obim anikdy ma nepusti.
Natalia odvazna sadla pred PC a povedala to akzdemu, nikto to enchapal vsetci jej verili, bojovali s nou. Niekto viac niekto menej.
Mamina sa o nu bala, nechcela ju pustat daleko, na discy, nechela ju pustit ba ani len do skoly. NO neskor pochopila, ze cakat na smrt je zbytocne.
Natty zila do 23.decembra. V ten krsny a zaroven trpky den nastali komplikacie. Bolela ju hlava na nevydrzanie, otec ju bez myhnutia oka vzal ku doktorovi, do nemocnice. Lezala tam v ukrutnych bolestiach, a strachovala sa o to ako to len povie svojim priatelom, ze tu je ze tu lezi, ze ich sklamala. V jej hlave sa odohravalo strsne vela, poprosila maminu aby kazdemu kto ju poznal oznamila keby sa nieco stalo.
A Natalia to tusila. Stalo sa to presne o 24 hodine, cize uz 24. decembra.
Bola vtedy pri nej jej mamina, videla jej v ociach ten strach tu bolest...Nedokazala sa ubranit slzam, v andeji...,comu sama neverila...
- Mami, nikdy nezabudni, ze ta lubim. A viem, ze ked som bola zla kricala si z dovodu aby som bola lepsia, viem, ked som ta nepocuvala bola si na mna zla ale tiez vies, ze ta milujem najvaic na svete a som stastna, ze si prave ty moja matka. Dakujem ti, ze si ma porodila, porsim ta mami neplac, ja musim abude mi tam dobre, ty sa netrap a lsub mi, ze nebudes plakat anepovies to ani Miske nechcem aby prisla z Holandska, len koli mne...Mami, skutocne sa bojim...Bojim sa toho, ze uz nikdy nebudem stebou...
PO ytchto slovach natalia navzdy zavrela oci.
Svojich priatelov nezradila, iba klamla, ze bude bojovat....