Basnicky.sk

Poznám miesto, tam vysoko v horách,
kde čas stráca sa, kde večná je sloboda.
Rád na to miesto chodievam,
do starého zrubu, kde pri krbe sedávam.

nieje tam nič, čo človek dnešný hľadá,
je tam moj pokoj, zelená tráva.
Tam spomýnam na všetko dobré aj zlé,
tam vraciam sa v myšlienkach ku tebe.

V rukách čaj a oheň v krbe hrejivý,
tam hľadám slovka mojej útechy.
Každé ráno ku mne správi nosí,
vtáčik ich zaspieva u rannej rosy.

Nemám tu však všetko, po čom tak túžim,
nemám tu tú, ktorú tak ľúbim.
Nemám už síl o všetko bojovať,
veď bývam tu, kde pomaly umieram.

Nemám už času, do mesta zájsť,
spávu ti poslať o tom, ako ťa mám rád,
Potichu prosím to malé vtáča,
nech povie ti, že stále si krásna.

Tu vysoko od okolitého sveta,
ja prosím, nech splní sa posledná veta.
Tu v horách, ja nechávam svoj sen,
že cítiť by chcel bozk tvoj, na mojich lícach.

MB