Basnicky.sk

Milujem oči Tvoje, čo s láskou sa na mňa dívajú,
milujem dotyky Tvoje, čo nehou ma napĺňajú.
Milujem úsmev na Tvojej tvári,
ten mi aj cez slzy úsmev vyčarí.
Milujem pery Tvoje, čo dokážu ma nežne maznať,
s Tebou mám chuť do výšin skákať.
Milujem Tvoje objatia,
milujem trapasy, ktoré sa na smiech obrátia.
Milujem, keď vezmeš ma do náručia,
Tvoje názory ma novým pohľadom na život učia.
Milujem, keď poláskaš ma len tak, z ničoho nič,
z Tvojich bozkov idem sa zblázniť.
Milujem sa vedľa Teba prebúdzať,
milujem sa s Tebou bok po boku prechádzať.
Milujem hlas Tvoj, keď spievaš si sám pre seba,
nechce sa mi veriť,
iste sa mi to všetko krásne len zdá.

Áno, mala pravdu, zrazu sa všetko zmenilo,
nemala ani nádej malú, pri srdci ju to ranilo.
Boli spolu čoraz menej,
vravel si: "Mám veľa práce,"
ona však vedela, že je to beznádej.
Ich srdcia sa zrazu nezniesli,
výčitky do jej pohľadu priniesli.
Jemu nič nedávala za vinu,
len seba sa pýtala otázku jedinú.
"Prečo sa niečo rýchlo začne a rýchlo aj skončí,
prečo človek v sebe malú nádej nosí?"

Odpoveď doteraz nenašla,
verí však,
že stále niekde existuje skutočná láska.

Láska, ktorá je trpezlivá,
láska, ktorá je dobrotivá,
nevypína sa,
nerozčuľuje sa,
nevystatuje sa,
nemyslí na zlé.
Láska, ktorá nie je nehanebná,
nie je sebecká,
nie je závistlivá.
Láska, ktorá sa neteší z neprávosti,
ale raduje sa z pravdy.
Láska, ktorá všetko znáša,
všetko verí,
všetko dúfa,
všetko vydrží.