Basnicky.sk

janka  Zobraziť/skryť lištu autora

Zaklínanie duše

Stále lúštím ten kod
nás odichvoch
nech láska pre nás nie je už len chyba, ktorú sme spravili kedysi obidvaja

nech v nás pomaly doznieva
nech je liečivá
nech mi zahojí rany
nech mi prinesie úsmev

i slzy
to už k láske akosi patrí
aj smútok
krásnych nežných slov

keď nemôžem práve s Tebou

som ako motýľ v zajatí
keď so mnou dnes nie si
som ako motýľ , čo bezmocne krídlami

vhá sa stále do planeňa
sama nevie
prečo a čo to vlastne znamená

stále znova a znova sa vrhám na do plameňa
nevyslim na to ,
že ma to spáliť nôže

túžim sa vyzliecť z vlastnej kože

ešte netúšim čo mi to prinesie
čo mi to zoberie
risknem to
chcem to

aby som mohla lietať znova
aby som lásku nestratila
aj keď ,viem že zraní ma
no veľmi pre mňa znanená


želám si jediné aby bola skutočná
aby ma rozosmiala
keď mi bude smutno
i keď nie

i keď budem citiť neuveriteľne šťastie, ktoré vo mne
dňom i nocou pomaly rastie

dúfam , že si ma raz nájde
ticho sa mi pripomenie .










Dátum vloženia 12. 7. 2005 23:30
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2214
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre