Basnicky.sk

Kto som ja
a kto si Ty
ja to už neviem
stratila si sa niekde v Tvojom sne

hľadám vychod
chcem isť von
no zároveň ti chcem pomôct
len neviem ako

vidím tam bolesť , smútok
slzy , ktoré ticho kričia
Tvoju dušu pomaly ničia
je krehká

už sa nič nepýta
o nič neprosí
rada by si napila rannej rosí

uvidela motýľa
dotkla sa jeho krídla
jemne
naozaj veľmi precitla do nového

zatiaľ ale ostala neznáma
sama
nepoznaná

nikto ju nevidel
nepoctíla Tvoje bozky
nikto sa nedotkol jej dlaní

takých krásnych
takých boľavých

ešte nikto nevidel jej oči
akej ma farby
zelené , modré , hnedé
to sa už asi nikto nedozvie

či sú mäkké
či sú boľavé
smutné
veselé , šibalské

videla nimi zvláštne svet
no ľúbiť už nestihla
hoci tak veľmi chcela
no niekto jej bez vyčitiek v duši
zlomil krídla

no dušu jej nikto nikto nezobral
ani city čo v nej ostali
na lásku krásnu
čo v nej stale doznievala

lásky čo prišla nečakane
jedného dňa
z lásky vdaka ktorej sa zmenila

z lásky ktorej pomaly rástla
pomaly v nej rástla
pomaly v nej doznievala
láska , ktorá všetko odpúšťa

láska vdaka ktorej ostala iná
láska , ktorá sa na pár minúť stihla dotknúť jej srdca

čo stihla páliť aj zabolieť

aby mohla mohla neskôr uveriť v seba
v Teba
a v tento krásny svet
asi predlho čakala na Tvoju odpoveď

možno len chcela opýtať
či niekoho molovať
no nedočkala sa
preto v nej pomaly niečo zomiera

sklamaná
zmačaná niečimi slzami
zašlích dní ...

ani potom všetkom nezadla ľúbiť
chcela nikomu patriť .