Basnicky.sk

Mesiac na oblohe svieti.
Teplým večerom si čas letí.
A ja Vám milí prítomný poviem príbeh o svete našom.

Múdre slova z múdrej mysle v Číne vzišli:
“Ľudia nevidia veci také aké sú,
vidia ich aký sú oni.”
Sme ako slony ...
v porceláne.

Keď daroval si lásku ver, že
človek dá si pred tebou dole masku
aj škaredú zbadáš ako krásku.

Zastav pohyb mysle prudkej
pozri vôkol na tie dary
každá jedna naša duša krásna je
aj keď sa zlo tvári.

Len pozoruj tie mušky malé,
pozri na tie farby dúhy
radujme sa ako deti v tráve
veď Slnko ráno sa zas rozsvieti.

V očiach malej divej vážky
obraz mohutnej hory sa to týči
na hladine malej rieky
hviezdy bežia predsa stoja.

Smrť nie je koncom života,
je to ako nový pôrod
z tmy a kľudu, pohodlia
vtiahne ťa svet do neznámej krajiny.

Láska je opak strachu,
dualita svet náš tvorí.
Dobro, zlo, čo to?
Pozri chlapec dievčaťu tam dvorí.

Modra nieje pekná,
modrá nieje škaredá,
pozri veď modra len modrou je
tak ako ty na tomto svete svoje miesto hľadá.

Nepozeraj na svet krásny očami človeka
pozri na nás tak ako keď tvoj anjel
do hodvábnej lásky ťa oblieka
pozri na ten záblesk Boha v každom jednom človeku
na ten úsmev vnútri tela, na to srdce čo si chcela.

Nehovor si človek, že si sám
veď ak je tak, nepoznáš ty toho vnútri
TERAZ zastav a čítaj..
pomaličky dýchaj....
uvedom si celé telo, cítiš sa už skvelo?
že nohou pohneš, ruku zdvihneš nieje zázrak, že sila mysle
abstraktnej predsa ruku dvíha?
a teraz dýchaj ďalej ... zahľaď sa do mysle pravej
a spýtaj sa: „Kto sa to pozerá?“
vnímaj ticho po otázke, ver že svet tvoj oddaný je láske.

Nepoznám Vás no teraz už viem, že rovnako ste úžasný
ako anjel, drak či včielka
ako božtek od mamy.