Basnicky.sk

...Zmena....

... Volala sa Natalia. MAla cerstvych 16rokov, a ako mnohe deti v jej veku, tesili sa na novu skolu. Cakala ju toizto stredna, vysnivana stredna skola - OA. Jej cakanie sa predlzilo o dva mesiace, skolskych prazdnin, uzivala si to najviac ako vedela. So svojimi kamaratkami, ktore boli vzdy pri nej stravila uzasne leto, od kupalisiek, po nudu az po Bojince :) uzivali si najlepsie ako sa dalo. Piatky stravili zvycajne na disce - v meste. Zili na plno. Mali sa radi a ku stastiu im hadam uz nic nechybalo. Ked Natalia nemala este 16rokov, odisla na dovolenku, do Bulharska. No predtym ako odisla zastavila sa na poslednej disce, vtedy sa to zacalo. ISla tam z umyslom rozlucit sa a povedat "ahoj" par ludom, ktori ju tam cakali. Svoj plan aj ciel dokoncila, avsak spoznala jedneho chlapca, tusim sa volal Mato. Nemala o nho vonkoncom zaujem, ba az mala k nemu odpor ako sa stale na nu usmieval, tak mu dala par golov do branky na stolnom futbale a odisla domov, tak ako prisla.
Na druhy den, ked mala odist mala este cas, mnoho casu, tak sa zastavila na pokec. sk, jej priatelom velmi znama vec. A ako tak si pisala, zrazu jej prisla nova sprava, a ked pozrela co v nej stalo skoro jej oci vypadli, bol to on chlapec, ktory jej vcera dvoril. Prehodili par slov, a ona odisla. Spokojna, unavena, s planmi oddychnut si a poriadne uzit more, slnko, a chalanov. :)
A tak sa aj stalo. Bola tam prilis dlho, tak dlho, ze sa nevedela dockat prvej disci, bol to pre nu sok, ked prisla domov a vsetci ju cakali a oznamili, ze ide s nimi , tesila sa ako male dieta. Nahodila sa do krasnych zelenych siat, ktore na jej opalenom tele svietili, ba az...Privelmi sa ani nemalovala dokraslila iba oci a pery, ktore sa vynimali na jej opalenej pokozke. Ked sa stretla sdievcatami nevedeli sa vynadivat, bola krasna, podla nich :)
NO stalo sa to, ze si cele financie zabudla doma, tak sa vracala, a vedela, ze ten vecer bude pre nu uz pokazeny. Dostavili sa na vecernu, piatkovu discu a zvitali sa hadam s kazdym kto bol po ruke, dievcata si to uzivali do posledneho konca. A bol tam aj on, jej vysnivany princ- Mato, chlapec, ktoreho z duse neznasala, ale zaroven ho uz mala rada. Letmo sa pozdarvili a ruzenec jej zalial tvar :)
Odisla.. Jej tvar, jej ruky jej cele telo sa triaslo, jej oci blikali ako hvizednicky na nebi, bola stastna.
O tyzden sa to opakovalo, no uz aj s dozvukmi. Jej vysnivany princ, pri ich nekonecne dlhom rozhovore, uplne bez oznamena, jej vsunul krasny-dlhy-sladky bozk. Bolo to pre nu ako v siedmom nebi necakala to, ale zaroven to chcela.
Na druhy den, sa obaja hanbili a preto si nepovedali skoro nic, on odisiel potichu na tri dni do prace a ona doma, sedela plna ocakavania pozerala na mobil no nic. Bol to pre nu zaciatok niecoho noveho a pri tom koniec vsetkeho.
Natalia, dalej zila pokracovala v uzivani si, dosiahla 16rokov. Avsak ta noc, s Matom sa zasa opakovala. No vsak uz za inych podmienok, citila sa tak krasne, ale pri tom vedela, ze to enma buducnost....
Prisiel skolsky rok, nastupila na OA a uvedomila si, ze okrem toho, ze nieje so svojimi babami kazdy den, jej chyba aj on.. a taktiez si uvedomila, ze k nemu citi nieco, co k nikomu nikdy necitila. No nechcela si to uvedomovat, no uvedomovala si to radsej za nu kamratka, Nika, ktora vyriesila aj nemozne.
PO mesiaci odlucenia si s Matejom zacala pisat. Prepisali hodiny, kde si povedali vsetko. Ona povedala jemu, on zasa naopak jej. Povedli si krasne sova, plne lasky, no hacik bol v tom, ze ich laska vyprchala.....
vyprchala z oboch stran. Ona to nedokazala pochopit, preco vsetku vinu hadze na nu, ved predsa ona nebola ta, ktora to zacala, ale bola ta, ktora prva lubila mala mu to povedat.
CAs plynul ako voda, piesok sa sypal...
Natalia, Mato..NAtalia, Mato... kolobeh, ktory v jej hlave stale stupal a nechcel sa stratit..Povedala mu to, no on nechapal, nedokazal pochopi, ze je este stale ulozeny v jej malom srdci, ktore bije skor pre nho ako pre dakoho ineho..Nedokazala to potlacit, bolo to silnejsie, nez ona sama dokopy.
Ale, boj prehrala. Stratila ho, mala ho len ako kamarata. Neda sa to, nedokaze vyjadrit co citi, ale vie len jedno, vzdy ked ho vidi, vzdy ked sa k nej priblizuje, ked ju obima citi nieco krasne, co nikdy nechce stratit..Bola znama tym, ze neveri na lasku, neveri slubom, prisiel niekto, kto to prelomil a opatoval jej lasku, no vsak bolo neskoro.
Vie, ze ho uz nikdy nebude mat, no aj napriek tomu sa nechce trapit..
Natalia sa dozvedela, ze MAto ju ma rad, ale ako sestru, ako dobru kamaratku. Jej sila, jej vnutro toto dokazalo prekonat, az do chvile ked sa znova stretli a jej laska znova vzblkla. Lubi ho, vie o tom a nepotlaca to, uvedomila si, ze nieje z ladu a dokaze lubit aj ona...
NO nedokaze sa na nho pozriet, nedokaze mu opatovat pohlad, ale premaha samu seba a pozera sa, usmieva sa na nho, napriek skutocnosti, ze ona sama je nestastna.
Dnes, som tu, a ako to pisem, mylsim na nho. Heh.. ubehlo vela casu, ale ja som tu ziva, zdrava a mam okolo seba ludi, ktori mi pomahaju nemysliet na nho, ale viem, vzdy ked si mylsim, ze je koniec... je zaciatok..
dátum vloženia
29. 11. 2007 17:33
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Próza
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre