Basnicky.sk

Aj dotyk dlaní
pri milovaní
rozozvučí môj strach,
čo vzplanie v našich hrách
pod zhasnutou sviecou
medzi rečou.

Ticho pripomína mesačnú púšť
a snažíme sa zabudnúť
na to,
čo bolo vlastne včera,
čo srdce náhle zviera,
kto ovládne to nesmrteľné zviera,
čo vášni meno ukradlo,
kto nastaví nám zrkadlo
kde človek na nás hľadí
krásny
no nepohladí,
len tícho sleduje
to divadlo čo tu je.

Ja nebadane
smelo verím v tvoje dlene,
čo preberú ma k životu,
čo konečne ma prichýlia
a zašeptajú čosi....!

Asi.... Oži!!!