Len svetlo nočných hviezd
do okien mi bije
po zvláštnom výraze Tvojich gest
tancujem vo víre desivej elégie
Mŕtva je holubica nesúca zelenú ratolesť...
Tichý vrah radosti do hlbín preniká
- ten večný, tichý trest
čo drtí jak výčitka vinníka
Žiaľ, čo spaľuje na popol
keď prší v bolesťou znavenej duši
ten posledný vzlyk, ktorý ma premohol
len hrdlo zovrie a pomaly ma dusí
Nemilosrdné hučanie lávy
čo z očí v potokoch sĺz sa rinie
v zúfalstve zavitej hlavy
bez Teba pomaličky hyniem.
Prekliaty za lásku ...
- pohľadom medúzy zničenú
prekliaty bolesťou
za vrúcnu premenu
Potácam sa svetom zašlých krás
so zvädnutým vytrhnutým kvetom
srdce pokryté nespočtom prihlbokých brázd
bez lásky, lásky predsa nieto
Schádzam z ružových ciest
kde kráčali sme dvaja
v poslednom lúči chladných hviezd
z jám na chodca temno sála
Preukrutné poznanie, čo z putovania mám
s priehľadným osudom vyrytým na čelo
aj láva žeravá na skalu nakoniec sa mení
aj slnko pohltí raz hustá tma
a vyhasne raz i to čo sa rozhorelo
v zdĺhavo krutom márnom cnení...
Dátum vloženia 11. 7. 2005 20:15Marnus
Vytrhnutý kvet
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1939
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti