Basnicky.sk

Moj pribeh sa zacina asi takto:
Mala som 14 a moj zivot bol uplne obycajny.Mala som problemi ako kazde pubertiacky cize som sa stresovala kvoli tomu ze co si dam zajtra do skoly,potom ze moj vysnivany chalan si ma uz nevsima..atd.Lenze moje "problemi"skoncili.Zacali sa omnoho horsie.Mojej mame zistili rakovinu krcka maternice,preto isla hned do nemocnice.Na 3 den v nemocnici zomrela.Bol to hrozny sok!!Nevedela som sa s toho spamenat.Lenze to nie je vsetko.Moj otec si nedal pokoj pretoze si myslel ze mame nedali dostatocnu starostlivost a ze sa jej nevenovali.Dal to na sud a zacali sa problemi.Kedze moj otec je zťp dostaval na mesiac od statu iba 5 000.Na sude mu povedali ze ak vyhra nemocnica mu bude musiet vyplatit urcitu dost velku sumu.Lenze ak sa dokaze ze iba krivo obvinoval nemocnicu tu vysoku ciastku bude musiet zaplatit nasa rodina.Otec sa do toho dal aj tak.Sud sa tahal 3 roky a stale nemohli prist na to kto ma prawdu.Ja som mala 17 a moja sestra ktou som este nespominala 5.Ked mama zomrela mala 2 takze to este tak nevnimala.Kedze sud bol hrozne zlozity a stresujuci,otec zacal pit!Bolo to este horsie,domov chodil ozraty ze to tak musim povedat a ja som len rychlo dala Karolinku(moju sestru)do postele nech otca nevidi v takomto stave.Otec zacal chodit uz aj na pojednavania opity a sudca rozmyslal o tom ze nemocnica vyhra a nas zoberu do d.domova a otec zostane sam.I ked pil mala som ho aj tak strasne rada.Ved to bol moj jediny dospely pribuzny lebo vsetky babky aj dedkovia zomreli a nikoho ienho sme nemali.O par tyzdnov moja mala sestricka dostala zapal pluc.Taktiez bola v nemocnici a ja som sa len modlila nech sa jej nestane to co mame.Cele dni a noci som sedavala pri nej v nemocnicnej izbe alebo na chodbe.Moj otec tam bol tiez ale vzdy vecer isiel do krcmy.Raz vecer ked som pomaly zaspavala pri Karolinke prisla sestricka (nemocnicna)ze mam telefon.Nevedela som kto co moze chciet."Kto je tam?"spytala som sa."Tu je policia vy ste dcera Jozefa ....?"ano"povedala som."Vas otec pod vplivom aloholu ukradol auto a sposobil havariu.""je v poriadku?""je mi to luto slecna,ale vas otec zomrel"!!!V tej chvili mi prislo tak zle,ze som si musela sadnut.Na lavicke na chodbe som strasne plakala ale nechcela som lieky na upokojenie ake mi nukala sestricka.Ked som sa sama upokojila isla som pozriet sestru ktora tak chutne spala a potom som hned utekala na policiu a ti ma potom zobrali k nemu aby sa presvedcili ci je to on kedze doklady stratil asi niekde v krcme alebo na ulici.Ano bol to on!!!Az do tej chvile som mala maly kusocek nadeje ze to predsalen nebude on.Ale ta nadej skoncila prave vtedy ked som ho za´badala pod bielou plachtou.O par dni moju sestru pustili z nemocnice tak ma aspon nieco potesilo.Este nevedela co sa stalo."Kde je ocko"spytala sa ma Karolinka.Nevedela som ako jej mam odpovedat ale nieco ma predsa len napadlo."Vies ockovi velmi chybala mamicka a preto sa rozhodol ist za nou do nebicka aby tam nebola tak sama."Aj ja chcem ist za mamickou nech tam nie je sama"povedala Karolinka."Ale predsa tam nie je sama,je tam s nou ocko a su spolu stastny"."Tak doble"povedala.O dni som s poslednych uspor vystrojila pohreb.Bol mali iba ja sestra a ocko s mamkou v hrobe.No a knaz.Po pohrebe sme isli domov Karolinku som ulozila spat a ja som sa v kuchyni rozplakala a medzi tym som rozmyslala ze co spravim pretoze musim z niecoho platit najomne a posledne uspory som minula na pohreb.No musela som platit aj moju skolu a Karolinkinu skolku.Nechcela som jej odopriet moznost chodit do skolky a tak som sa rozhodla,ze uz nebudem chodit do skoly.Dovrsila som 18 a konecne som mohla pracovat.Robila som upratovacku najmladsiu zo vsetkych upratovaciek na gymnaziu.Vsetci sa mi smiali ved predsa boli rovnako stary ako ja ale oni chodili do skoly a ja som robila v skole upratovacku.Snazila som sa ich nepocuvat.Pri zivote ma drzala jedine Karolinka.Mala 6 rokov a zacala chodit do skoly.Ja s platom upratovacky som este nevedela ako zvladnem skolu.Musela som kupit skolsku tasku,peracnik,pastelky,atd.Mozno sa to zda malo ale pre nas to bolo drahe.Ja som sa snazila nedat najavo Karolinke ze sme iny ako ostatny chudobnejsi a tak ju som obliekala ako najlepsie som vedela.Somnou to uz bolo horsie.Ale uz mi nezalezalo na vyzore.Karolinka zacala chodit do skoly ja som mala trvalu pracu a po dlhom case som s citila aspon trosku stastna.Lenze nie dlho pretoze raz ked som bola v praci a Karolinka v skole,mi volali ze mam ihned prist lebo nam zacal horiet dom.Ihned som tam utekala a zistilo sa ze to bolo s toho ze mi vzdy vecer sa modlime sa ocka a mamku a nechavame horiet sviecku v okne.Ta pravdepodobne sposobila poziar.Nastastie nam zacala horiet "iba"kuchyna ale zhorel iba kusok z nej.Nemali sme na novy dres peniaze.Tak sme mali z neho iba polovicu pokedy sa situacia nezlepsi.V praci som denno denne stretavala uzasneho chalana ktory mal 19 a bol 4.Najskor sme si iba vymienali pohlady a ked sme sa na seba dlhsie zahladeli jeho kamosi ho zahrikli ze co si vymiena pohlady s upratovackou.Po par mesiacoch sme sa dali do kopy a citila som sa stastna.Karolinka ho milovala a ja takisto.Presiel rok a on odisiel na vysku.Telefonovali sme si viac krat za den teda on mne pretoze ja som na tie dlhe telefonaty nemala prachy.Chodil do Blavy na elektrotechnicku a chcel byt programatorom.Bol hrozne sikovny na tieto veci myslim compy ale bol sikovny aj v inom.Ja som ho celkom zrala a myslim ze aj on mna.Mal 20 ja 19 a Karolinka 7.Bola z nej uz dost pekna slecna ako mamka.Ale oci mala po mne a ja som ich mala po ockovi.Jeho rodicia boli dost bohaty no to som sa dozvedela az neskor.Jeho otec robil tiez ako programator a jeho mama mala tu v Topolcanoch vlastnu kaviaren a nejaky butik.Ale vobec neboli pysni a nic podobne.Vobec im nevadilo ze ja som s nizsej vstvy.Jakub (moj priatel)skoncil skolu a nasiel si pracu jasne ze programatora.Teraz ma 25 ja 24 a Karolinka 12.S Jakubom a Karolinkou byvame tu v topolcanoch a ja pracujem ako predavacka v butiku Jakubovej matky a Jakub je spickovym programatorom.Karolinka chodi do skoly a konecne sme stastny.Nemusime sa konecne starat o to co bude zajtra ze ci vobec budeme jest a mohli sme si uzivat dnesok.Takze teraz byvame spolu v byte a sice sme sa este nezobrali ale uz nieco tusim.=) No nechcem predbiehat udalosti.A ak sa vam niektorym pubertiackam zda ze toto co som prezila je malo tak sa velmi mylite.No museli by ste to zazit aby ste vedeli ake to je ked ste tu sama a mate iba madlsiu sestru ktora sa postara akurat tak o svoju babiku.No ale teraz som konecne stastna a o 9 mesiacov budem este stastnejsia lebo sa mi narodi moje a samozrejme Jakubove babo.=)Ja sem tem pribeh nepisem aby ste ma lutovali to nie ale aby si tinedzerky uvedomili co su naozajstne mindraky.Ale viem ake je super stresovat sa kvoli pupaku na cele ktory sa ti vyhodi pred rande.=))Mat vase starosti a prezidentov plat.=))