Basnicky.sk

Ten pocit, čo cítim,
Keď prejdem popri dome,
Čo každý deň vidím,
Na minútu som ako v kóme,
Sprevádza ma stovky vidín.

Ten pocit, čo po tele mi behá,
Záhadný tlkot srdca,
Pocit, čo ani mena nemá
Pocit, keď počujem samu seba.

Čudný pocit zvedavosti
Vtedy bojujem sama so sebou.
Chcem vedieť čo nachádza sa
Za jeho domu hrubou stenou.

Ako chrobák v hrubej kôre
Ako železo na bráne zhrdzavené
Ako orgován na jeho dvore
Zvädli všetky sľuby z jeho úst vypustené.

Papier zhorí,
Sľuby ostávajú...
A mne zas ďalšie nádej
Do duše zasievajú.

Potôčiky tečú,
Zlievajú sa zhora,
Zlievajú sa spolu
Do poslednej kvapky do mora.

Sľub ako na liste napísaný
Rýchlo zosušil sa mi.
A vzal ho sebou vietor,
A moje nádeje tiež zmietol...