Basnicky.sk

nech sa im z huby pení, tým, čo nás vrhli do zatratení!
nech sa im nozdry trhajú hnevom, pretože oni chlievom sú a nie my...
oni do nás budú kameňom, no raz na nich spočinú viny skaly
my vieme čím budeme, čím sme, čím sme sa v očiach jejich stali

tak z duše, kej ruky zastierajú aby jej oči na pravde nespočinuli
nedovolia sa vzbúriť, nak tvrdohlaví bárs aj sme sa múrom nevyhnuli
ich grimasy a gestá, pre nich v nás nie je miesta, čo za počesť len trocha stojí
my boli sme bárs chorí, my budeme bárs krepí, no budeme vždy a iba vždy svoji

brúsia jazyky, ké budú aj tak prevždycky nemohúcnym slovom tupé
kým oni tvária sa jak bohovia, my vieme, že ich duše sú prázdne, hlavy hlúpe
nespočet krát nás udupú do prachu, no prídu zas iní
tak nech prskajú odporne jako hovädá, jak ťavy hádžu sliny

aj tak budú vždy nášmu opovážlivému zraku, ver mi, bočiť
radšej zotnú a udrú, ako by mali slovami šľachetnými útočiť
krivým, čo ohli chrbty, tým šablóny bezstavovcom obrazom
raz spravodlivý uzrie do očí a v prekvapení padnú na kolená pravdy razom

lebo tú pravdu, čo oni nazvali, je iba nimi zmrzačenou realitou
ju budú mať sťa jazvu hlbokú, bezodnú na čele znamením vrytou
a ak aj nie, nepriznajú si, že majú jej krv, vraždu, na svedomí
ukážu prstom, klamúc seba. lebo ak vinný niekto je, tak vždy iba sme to my...