Basnicky.sk

nebhet  Zobraziť/skryť lištu autora

Básen nemá vložený názov

Ahoj, ja som... A ty?
Neviem...
Nevieš, kto si?
Nie...
Prečo?
Nik mi meno nedal...
Niekto ti ho predsa musel dať...
Nemal kto...
Niekoho predsa musíš mať...
Mal by som mať, každý by niekoho mal mať, no ja nemám...
Ako je to možné? Čo tvoja mama? Musíš, musel si mať mamu...
Mal som, zomrela...
A nedala ti meno?
Nestihla, zomrela počas pôrodu...
A otec?
Zomrel, ešte pred ňou...
A tam, kde si vyrastal ti meno nedali?
Dali... Ale už mi nepatrí...
Prečo? Ako to myslíš?
Tu... Tu na druhom svete, v svete mŕtvych, mená nie sú...
Ale veď ty predsa žiješ!
To sa ti iba zdá, som mŕtvy...už 15 rokov...
Ale ako je to možné?
Jednoducho...aj ty si mŕtvy...tak ako ja...
Nie!!! Ja žijem! A ty tiež!
Viem je to pre teba ťažké... Ale už si tu...
Kde tu?
Na druhom svete...
Ale ja tam predsa nie som!
Si, len si to nechceš pripustiť, ale budeš musieť...
NIE!!! Ja žijem a ty to vieš! Tak prečo ma klameš?!
Neklamem...
Nemôžem byť predsa mŕtvy...
Prečo by si nemohol? Každy raz zomrie... Prečo by si mal byť ty nesmrtelný?
Ja viem, viem, že raz zomriem.... No teraz ešte žijem!
Rozprávaš sa predsa s mŕtvym...
Nie! To nie je pravda! Klameš!
Nie... Iba mŕtvy nemajú mená...
Ja predsa mám meno!
Už nie... Vzali ti ho, keď si prišiel...
Ale prečo?
Teraz si iba duša...a duše nemajú mená...
Mám predsa telo! A ty tiež!
Nie... To je iba klam... Musíš tomu uveriť... Ty si mŕtvy...
Nie!... Ja žijem!
Tak to dokáž, dokáž to sám sebe...
Ale ako?
Nijak...nedá sa to, pretože si mŕtvy...
Nie som!!!
Všetci naokolo sú mŕtvi a ty máš byť živí?
Nie, to netvrdím... Ako myslíš, že všetci naokolo sú mŕtvi?!
Jednoducho... Si predsa na druhom svete, tam sú všetci mŕtvi...
Ale ako som sa tu dostal?
Zomrel si...
Musela nastať nejaká chyba, ja predsa žijem!
Tu sa chyby nestávajú, toto nie je svet živých...
Prečo by sa tu nemali robiť chyby?
Pretože tu sú iba duše a tie sa nemýlia...
Ale veď aj živí majú dušu, tak prečo sa mýlia?
Pretože živí majú aj srdce, iba to robí chyby...
Prečo si to myslíš?
Pretože tak to je...
Takže ani ja teraz nemám srdce?
Nie...
Tak prečo sa potom mýlim?
Lebo teraz nemáš ani dušu...
Ale... Ako?
Lebo neveríš, že si mŕtvy...
Tak čo mám robiť?
Uver, že si mŕtvy a dušu dostaneš späť...
A čo by sa stalo, keby živý uveril, že je mŕtvy?
Zomrel by... Ale ty predsa nie si živý...
A ak tomu nikdy neuverím?
Tak blúdeš blúdiť našim svetom, bez srdca a bez duše, a budeš trpieť... uver a budeš šťastný...
Ty si tomu uveril hneď?
Nie, najprv som neveril...presne ako ty...
Aké by to bolo...keby som neuveril?
Strašné...Vieš si predstaviť, že by si bol nielen bez srdca, ale aj bez duše? Navždy?
Nie...
Tak uver...Prijmi svoju smrť a všetko bude v poriadku...
Ano, asi máš pravdu, asi som naozaj mŕtvy...
Nezabúdaj, nebudeš mať dušu, ak neuveríš v svoju smrť...A ty predsa chceš mať dušu, nie?
Áno, samozrejme, ale...
Tak prečo ešte váhaš?
Je to ťažké...
Áno ja viem, ale musíš sa rozhodnúť...
Máš pravdu...Áno, som mŕtvy, ale prečo si nepamätám svoju smrť?
To si nepamätá nikto...ale povedia ti to...raz...
A ty to vieš?
Áno, povedali mi to, ale nie všetko...
A dozviem sa aj ja ako som zomrel?
Áno, neskôr...
Kedy?
Keď príde ten správny čas... A už nenaliehaj, viac ti nemôžem a ani neviem povedať...
V poriadku...
Poď...
Kde?
Tam kde sú všetci.... poď... drž sa za mnou...
Áno... už idem...
Rýchlejšie... musíme prísť včas...
Včas? Včas na čo?
Na uvítanie nových duší...
Takže sem dnes prišli aj iní?
Áno, samozrejme...
A boli aj takí čo neuverili?
Áno, ale len pár...
A kde sú teraz?
Vidíš tu priepasť?
Oni sú tam?
Áno a už sa odtiaľ nikdy nedostanú...
A keby uverili?
Nemôžu uveriť...
Prečo?
Nie sú to predsa duše... iba duša môže rozmýšľať... a kto nerozmýšľa, nemôže veriť...
Ale potom ani nič necítia...
Cítia...
Ale ako?
Ty si nepociťoval hnev, keď si mi neveril?
Áno, ale...
Ani ty si vtedy nemal dušu... oni sú takí istí...
Ale môžu hovoriť, nie? Ja som predsa mohol hovoriť...
Áno, ty áno... no ty si sa vtedy ešte nerozhodol....
To je pravda...
Už o tom nerozmýšľaj... zachvíľu budeme tam...
Čo mám vlastne robiť?
Dozvieš sa...
Ale kedy?
Keď tam prídeme...
...
Už sme tu...
Ale veď sme pri priepasti!
No a?
Vravel si predsa, že tu sú iba tí, ktorí neuverili...
A ty si uveril?
Áno...
V tom prípade môžme ísť...
Čo?
Bola to iba skúška...
Skúška čoho?
Tvojho rozhodnutia...
Bol niekto kto v tejto skúške neobstál?
Áno, mnohí...
A čo sa s nimi potom stalo?
To čo s ostatními... skončili v priepasti...
A tvoji rodičia?
Moja mama obstála... ale otec neuveril...
Takže tvoj otec... je niekde tam dole?
Áno...
Čo tu vlastne robíme? Nemali by sme ísť ďalej?
Prečo?
No, aby sme prišli včas...
Nie...
Ale vravel si...
Viem čo som hovoril... no nemusíme sa ponáhľať...
Ale prečo stojíme tu... pri priepasti?
Neviem... niečo ma ťahá tam dole...
Ale ako je to možné? Ty si predsa uveril...
Áno, ale...
Ale?
V priepasti končia aj iní...
Akí iní? O čom to hovoríš?
Tí, ktorí sem zaviedli živých...
Ale ty si predsa nič také nespravil...
Spravil... ty si bol živý...
Vravel si predsa... presviedčal si ma, že som mŕtvy!
Áno, ale veď teraz už si...
Nie... Neverím ti!
Už je to zbytočné... teda pokiaľ nechceš skončiť tam dole... so mnou...
Nie... nechcem!
Tak potom choď... a už sa nevracaj!
Ale kde mám ísť?
Netuším... nikdy som tam nebol...
Musel si tam predsa byť!
Nie... nepustili ma tam... blúdil som medzi týmito dvoma svetmi, nevedel som sa rozhodnúť...
A teraz už vieš?
Už nemám na výber... musím ísť tam dole...
Tak prečo tam už nejdeš?
Dúfam, že pôjdeš so mnou...
Prečo by som mal?
Nenecháš ma tu predsa? Alebo áno?
Nechal by som ťa tu, keby som poznal cestu, ale neviem kam mám ísť...
Cestu nájdeš aj sám...
Ale ako?
Poznáš ju... iba si nevieš spomenúť... všetci mŕtvi ju poznajú...
Tak potom zbohom... odchádzam...
Si si istý, že si sa rozhodol správne?
Duša sa predsa nemôže mýliť...
Ale ty ju ešte nemáš... dostaneš ju až keď tam prídeš...
Idem... chcem svoju dušu späť...
Ako myslíš... tak zbohom...
Zbohom...
Mohol si ma zachrániť... no ty ma tu nechávaš...
Som tu iba kvôli tebe, tak prečo by som ti mal pomáhať?
Neviem...
Zbohom... odchádzam... a ty by si mal ísť tiež...
Áno, mal...
Tak prečo už nejdeš?! Sám si vravel, že už nemáš na výber...
Mal by som ísť... no ešte verím v záhranu...
Môžeš, ale ja ťa zachraňovať nebudem... možno niekto iný...
Nie, nikto už nepríde...
Prečo?
Pretože tadiaľto cesta nevedie...
Tak prečo som tu?
Zaviedol som ťa tu predsa... iba ty ma môžeš zachrániť... Ináč nenájdeš cestu...
Vravel si predsa, že ju poznám, že si iba neviem spomenúť!
Áno, ale bezo mňa si nespomenieš...
Prečo? Ako to myslíš?!
Pretože sa musíš dostať späť... na začiatok cesty... iba tam si môžeš spomenúť... a cestu späť nepoznáš... budeš ma musieť zachrániť... alebo tu ostať so mnou... rozhodni sa... už nemáš veľa času...
Ale ako? Ako ťa mám zachrániť?
Takže si sa už rozhodol?
Áno...
Musíš ma vziať so sebou...
Ale kam?
Vidíš ten vrch? Ak ma tam dostaneš sme zachránení...
Tak poďme... Prečo tam ešte stojíš?
Nebude to také ľahké...
To nevadí... chcem naspäť svoju dušu... poď...
Už idem...
Nie je to ďaleko... zachvíľu sme tam...
Áno, už sme tu...
Čo teraz?
Musíme ísť dole...
Kde dole?
Do priepasti... ku bráne...
Ale prečo?
Inak ma nezachrániš...
Ale vravel si, že odtiaľ sa nedá dostať...
Ale od brány áno...
Tak poďme...
...
Prečo tu nik nie je? Na čo sme tu išli?
Poď musíme ísť ďalej...
Kde ďalej?
Za bránu...
Ale ako sa potom dostaneme späť?
Pustia nás... uvidíš...
Si si istý?
Áno... poď...
Neverím ti! Nejdem... chcem ísť späť!
Musíš prejsť bránou... inak ťa nepustia...
Neexistuje iná cesta?
Nie...
Tak poďme...
Áno...
...
Už sme za bránou... Čo teraz?
Už nič! Nemôžeš sa dostať späť!
Vravel si...
Áno, ja viem... Ale prečo si mi znova uveril? Raz som ťa už predsa oklamal a ty si na to doplatil životom... Nespomínaš si?
Takže teraz tu už ostanem navždy?
Áno...
Vravel si predsa, že tu nik nemôže rozprávať?
Ešte môžeš... Zatiaľ si nás nik nevšimol...
A nemôžme ujsť?
Nie... brána sa zvnútra nedá otvoriť...
A ak by niekto prichádzal?
Nepodarí sa to... Vidíš už si nás všimli...
Áno...



Dátum vloženia 23. 11. 2007 19:06
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2728
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre