Až dnes keď sedím a počúvam
sám seba zistil som,
že za ňu nebojujem kvôli žiarlivosti,
ale k nemu cítim nenávisť, som plný zlosti.
Myslel som, že chcem mať to čo on
„no nie“, Noc, priateľ môj, „nieje to tak.“
to čo láska k nej bola, to som
na hnev k nemu zmenil, no však
zároveň viem, že báseň moja je brak.
Nechcem žiarliť, nechcem sa zlostiť
chcem ho akceptovať ako priateľa
no pocit vo mne je a vraví, že mu mám vraziť
takú silnú, že by ho hlava bolela
ja obor hladím na Bábela.
Láska obroď ma prosím
chcem na teba myslieť
chcem byť kľudný, košele už nosím
rádio zapnuté a sloh predo mnou
a ľudia...láska buďte mi oporou!!!
...
Odpusť teta muž jej srdca
za všetko čo som kedy do úst proti tebe vzal
zistil som, to ma osud skúša
a ja som sa svojmu hnevu oddal.
A tak posledný krát prosím oboch
odpusťte mi všetko
nebudem na to už myslieť
oboch vás mám rád.
Dátum vloženia 10. 7. 2005 15:39DoNotBeSad
basnicka#7
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2366
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- janka
zvláštne také pekne ...niečo mi to pripomína
10. 7. 2005 16:08 - DoNotBeSad (napísal autor básne)
jeeeeeeej vdaka maj sa krasne
10. 7. 2005 16:16 - janka
nemáš začo veľmi rada ..keď sa mi niečo páči tak to stojí za to
10. 7. 2005 16:19