Basnicky.sk

Bola krásna ako víla,
čo v spánku ku mne hovorila
jej úsmev milí, dotyk jemný
no ten pocit vo mne zostal temný.

Smútok mi v žilách rozhorel,
keď náhodou som sa dozvedel
že ona a on skutočne, niečo majú spoločné
a že ja ten tretí nepotrebný som.

Hnedé vlasy, oči zelené,
„čo si asi nabudúce povieme?“
Keď, snáď to nieje tak ako možno je
a tak v noci po uliciach sa prechádzam
no pokoj ani kľud ktorý hľadám, nenachádzam.

Keby som tak mohol, do očí jej pozrieť
a povedať všetko čo som chcel, chcem a budem chcieť
že ju mám rád a i keď zle bude, budem nad ňou bdieť
a že chcem jej ruku držať a na oči ju bozkávať
a všetky tieto starosti iným nechávať.

Pane často k tebe hovorím
len keď potrebujem
mnohé čo by som mal si nectím
ja viem že ju milujem.
A tak opäť k tebe hladím.

Viem vôbec čo znamená milovať?
Mne by stačilo s ňou do kina chodievať
za ruku sa s ňou držiavať
kde sa dá jej pomáhať
na ulici ochraňovať
a do postele ukladať.


Netúžim nič fyzické s ňou mať
stačí po jej boku stáť
tak že ona moju lásku mi bude opätovať
radosť spolu zdieľať.

Ak niekomu sa táto báseň
čo rými ako chce má
nepáčila tak prosím, ja pre to neplačem
lebo ona je teraz pre mňa jediná
a iné ma nezaujíma.

Čo keď sú toto
len verše trápne, naivné
„Carpe diem“, to bolo motto
čo tak rýchlo nezahynie.

Občas tu žiaden rým pekný
ani sám nevidím
blíži sa deň letmý
a ja sa len divím
ako zase bude.

Je normálne sa pre lásku
deň čo deň trápiť?
Za svetla i v noc belasú
k tomu istému problému sa vrátiť?

Odpovede na otázky moje
len starší poznajú
tí čo zimy svoje
nad láskou dumajú.

Niekedy mám pocit, že je to dobre
že to naše všetko niekam povedie
že ona má ma rada ako ja ju
že budeme ako všetci čo lásku spolu zdieľajú.

Nevadí mi ani
že báseň moja nieje umelecká
chcem len aby sme s ňou boli sami.
V obchode by som z môjho vrecka
pár koruniek vytiahol
niečo pekné jej kúpil
a vtedy by som vrchol dosiahol
večnú lásku jej sľúbil.

Kto ale som, že o láske rozprávam,
že ako mudrc hovorím
veď všetko čo vravím len hádam
zo smútku do lásky a späť sa norím.

Ja skutočne ju ľúbim
už aj v noci sa kvôli tomu budím
no príde čas jej povedať
že ju skutočne mam rád.

Nieje žiadne víťazstvo
bez obety na oltár položenej
ja som vďačný aj za jej kamarátstvo
a v ústrety idem láske vytúženej.

Why to linger on the feelings
which have already passed?
I sit by the fire and I am reading
the old poems, the thing that will last.