Basnicky.sk

Samota krv , smútok ,ľudí ktorých kedysi miloval
v ňom akosi ostal
prenasleduje ho životom kde stále bojovať musí
čas niektoré vecí

životom ktorým kračať musí
musí zabíjať ľudi
duší pri tom ticho kričí
plače ticho každú noc

aby ho nikto nevidel
schulený do klbka
a sám
zvova a znová sa musí prebúdzať do nových rán

ani v noci nenachádza nenachádza pokoj duše
počuje vzliky ľudí čo tu už niesu s nami
ticho a predsa zreteľne

na to tak skoro nezabudne
možno len čaká na niečie odpustenie
citi vinu
musel zabiť

cítil vinu ,
lebo jedna guľka zabila jeho lásku
neviem či si to niekedy odpustí
zomrela mu ticho v náručí
pomaly so slzami zavrela svoje oči

ešte dlho plakal nad jej mrtvym telom
zostal sňou ešte pár dni
kým pochopil , že sa nikdy nevráti

už navždy ju stratil
spustil sa dažď
pomaly zmýva krv z jej tela

znamenala pre neho tak veľa
tak veľmi si želal aby ostala ešte živá
jeho duša ostala zranená
ale osud chcel ,

aby tu ostal bez nej
sníva sa mu od každú noc
prebudza sa so smútkom úplne zmetení
iba na ňu myslí

žije s tým každý deň

láska ho zmenila
na lepšieho človeka

a teraz ešte dlho potrvá
kým nájde lásku zvova
možno už nikdy nie

ktoho už vie

možno ostane verný jej
ten láske svojej jedinej .