Už dosnivam svoj sen
niesom si už istá ničim
Tvoja láska ma pomaly ničí
už som celkom stratila hlavu i tvár
sama sa už sa nespoznávam
som to vôbec ešte ja ?
akoby sa stále odohrávam ten istý príbeh
ale sa to deje len v mojej hlave
zvláštne
také skutočné
také zvláštne boľavé spominanie
vo mne znie
tí istí ľudia
tie isté veci
ludia čo náhodne stretli
spoznávajú sa cez dotyky
pálich ich
no veľmi to chceli
až sa chveli
nechceli ničiť
len chceli veľmi ľúbiť
bez zbytočných sľubov
bez rozmyšľania
čo sa stale zajtra
mali iba pár hodín do svitania
a všetko sa opäť skončí
no noc si zobrala navždy ich tajomstvo
Bola to daň za lásku .
Dátum vloženia 8. 7. 2005 21:52janka 
Už svitá
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2020
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- annita
uhm v pohodke
10. 7. 2005 17:56

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
