Basnicky.sk

janka  Zobraziť/skryť lištu autora

Už svitá

Už dosnivam svoj sen
niesom si už istá ničim
Tvoja láska ma pomaly ničí
už som celkom stratila hlavu i tvár

sama sa už sa nespoznávam
som to vôbec ešte ja ?
akoby sa stále odohrávam ten istý príbeh
ale sa to deje len v mojej hlave

zvláštne
také skutočné
také zvláštne boľavé spominanie
vo mne znie

tí istí ľudia
tie isté veci
ludia čo náhodne stretli
spoznávajú sa cez dotyky

pálich ich
no veľmi to chceli
až sa chveli

nechceli ničiť
len chceli veľmi ľúbiť
bez zbytočných sľubov

bez rozmyšľania
čo sa stale zajtra
mali iba pár hodín do svitania
a všetko sa opäť skončí

no noc si zobrala navždy ich tajomstvo


Bola to daň za lásku .
Dátum vloženia 8. 7. 2005 21:52
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2020
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. annita

    uhm v pohodke

    10. 7. 2005 17:56