Basnicky.sk

lezala som na lehatku a citila som ako mi na tvar davaju pristroj....napocitaj do 10 poocula som neznamy hlas... ok myslim si sak ajsne.. pri 8 som zaspala... prebrala som sa newem o kolko hodin neskor ale s pocitom ze sa neviem nadychnut .. rozlepila som oci po silnej narkoze amala som problem rozoznat postavynado mnou.. niekto ma fackal... bol to lekar co stal nado mnou. no zrazu sa nieco stalo.. nieco co sa mi nedovolilo ani pohnut...citila som ze sa neviem nadychnut najprv som myslela ze je to afjn lenze zistila som ze nemozem ani rozpravat... bezmocne som lezala na tom lehatku a poamly som citila ako sa zo mna vytraca nieco... zivot?mozno..hovori sa ze clovek ked umiera premietne sa mu zivot pred ocami.. mne nie. mne sa premietli iba posledne okamihy.. co som zazila pred tym ako som si na to hlupe lehatko lahla dobrovolne...pamätam si ze som si v mysli hovorila"boze prosim nechcem zomriet.. este nie.. prosim este nie" doktori nemali ani sajnu ze sa so mnou nieco deje a ja som im to newedela povedat..newedela som im to naznacit...no nakoniec newem ako, vyslo zo mna "DYCHAT" zopakovala som to asik 4x....potom doktorom tuklo... zaklonili mi hlavu a jas om sa konecne nadychla...prebrala som sa uz v nejakej bielej miestnosti pod strasne hrubym palonom a do oci mi svitilo silne slniecko :) ZIJEM.. uplne stastna som si sadla a prisla ku mne sestricka... previezli ma na pooperacne a pamätam si rozhovor s mamou ako sme obe sa drzali za ruky a tiekli nam slzy... zevraj to trvalo 4 hodiny a jej nikto nechcel povedat co sa deje...potom uz bolo vsetko fajn. nechali si ma tam sice dlhsie ale zila som... o5:) neskor sme sa dozvedeli ze mi dali narkozu ktora obsahovala nieco, na co som bola alergicka... spuchol mi hrtan aj jazyk a ja som nemohla dychat a skoro som as zadusila....

neviem co to malo byt aka skusenost ci nejaky prst nado mnou ktory mi ukazal ze si mam zivot vazit lebo som to dovtedy takto nerobila.. vsetko bolo zle... chcela som predtymumriet.. teraz zijem inak. nieco ma zmenilo nieco zo mna urobilo to, co som teraz.. cloveka ktory je vdacny za kazdy den ked sa prebudi... i ked je jasne ze ma polozi dole par veci tak ako kazdeho ale zijem... a to je zaklad... uz nepouzivam veety"chcem zomriet"a ked mi to niekto napise, nevie co to je stat na okraji priepasti...dakujem mu ze mozem dychat ete chvilu.. a asik som nemala umriet.. este nie...asik to ze zijem, ma nejaky vyznam...snad na to raz pridem:)