Basnicky.sk

I was her
she was me
We were one
we were free
....
Tmavou izbou sa niesla pieseň. Jemná,nežná a pokojná. Uspávajúca. Pri takej hudbe zaspávala.Vždy. Nič sa nezmenilo. Teraz jej však hlavou vírili stovky myslienok,ktore jej branili zaspat...
Túlila sa k svojmu plyšovému tigríkovi,ktorého doslatala k narodeninám. Od neho. Vždy jej pripomínal jeho prítomnosť. Nikdy sa necítila v pustom byte sama... Vždy tam bol on. Pritúlila sa k jeho brušku,tak,ako to vždy robievala. Cítila vôňu. Vôňu dní,ktoré strávili spolu -ona a on- a ktoré sa nikdy možno nevrátia. Premkol ju strach. Ten,ktorý už niekoľko dní potláčala,nevedela si pomôcť. Nechápala. Bála sa. Po tvári jej stekala slza. Bála sa. Bol jej. Len jej. Bála sa. Nechcela ho stratiť. Bolo to priťažké. Bála sa. Prečo teraz? Teraz uz mohlo byť vsetko krásne.
Nakoniec upadla do nepokojného spánku.

Celú noc sa jej snivali ťažké sny. Mory. Nočné mory. Hľadela do jeho tváre plnej bolesti. Plakal. Nenávidela,ked plakal. Tiché pery opatrne sepkali : nenávidím ťa. už nikdy ťa nechcem vidieť. Zabudni na mňa,prosím. Tak veľmi ťa milujem... A potom ostali ticho. Vrásky bolesti sa vyhladili,uplakané oči vyschli, zničené telo prestalo bolieť. Stisk ruky povolil. Prebudila sa. Ruky mala zviazané,ležale na dne rakvy,všade okolo bolo plno krvi. Citila,ako sa zacala spúštať. Teraz sa prebudila naozaj.
Nebolo viac ako šesť hodín. Potriasla halvou,aby sa zbavila zlého sna,vypila kávu,obliekla sa a skocila do auta. Isla do nemocnice. Za ním. Už tam neprišla