Basnicky.sk

Hej, orol, čo lietaš tam hore,
Čo si krúžiš po oblohe,
Ty, čo preplávaš i more
Dávaj si pozor na ľudí, radím ti dobre

,,Nezabíjajte ho!“ kričím ľuďom ,,Počúvajte moje slová.“
Ale ľudia sa ho snažili strafiť znova a znova.
Bezpečne im unikal,
No trafili ho! Šíp mu do srdca prenikal

Posledný krát mával krídlami,
Posledný krát bol na Zemi,
Už je z neho taký úbožiak ako ľudia- my
Ja nechcem byť vrah, ja nechcem byť vami.
Sú to iba klamy.

Orol bolesť si pridáva
A bolestné zvuky vydáva,
Počuť ho na míľu,
Že už nemá silu.

Nevedel o Vás, o ľuďoch zlých,
Už počuť jeho posledný výdych
Modlil som sa, nech nepadne,
Ale už padá jeho telo bezvládne.

Jeho hrdosť ho už nedvíha,
Keď sa na to pozerám, ide po mne zima
Tá orlova bolesť je ako ľadová kryha
Orol silný duchom,
Čo teraz padá vzduchom

Bol som stále s ním,
Viem, že už nikdy nikto nenapodobní jeho štýl
Svet plný čiernych stúh,
Už cítim chladný, zimný vzduch.

Som, rád, že nie som jedným z tých,
Čo zrazili orlov dych
Orlova rana aj mňa bolí,
Ľudia, zamyslite sa akí ste a akí ste boli

Prišiel jeho osudný rok,
Ale veď mal na život nárok!
Každý raz zomrie, tak či tak
Ale musel umrieť ako úbožiak?

Nemal som mu vravieť ,,leť!“
Keď už niet cesty späť.
Preletel sféru oblakov, prežil búrku mrakov
Je to vzor, hrdina pre nás-Slovákov