Basnicky.sk

Už mám plné zuby ludí,
ktorí sa do mňa starajú,
nevedia, ako sa veci majú,
a predsa si hubu otvárajú.

Je to trápne,
sú znudení svojim životom,
ich reči sú pre mňa prázdne,
nesvedčí to o ničom.

Myslia si, že vedia o mne viac,
ale to je hlúposť veľká, takpovediac.
Kolujú reči k ostatným,
myslia si, že položím sa kvôli nim.

Len jediný človek na zemi,
ktorý ma má rad a verí mi,
vie ako to naozaj je,
a kto z nich len hlúpo klame.

Nad ich rečami nepozastavujem sa,
je to príliš úbohé,
človek, ktorý nad sebou zamyslí sa,
to sám vie.

No i aj tak mám po krk ľudí, čo ma serú, do života sa mi jebú,
a pritom nepoznajú skutočnosť pravú.

Chcú ma len zosmiešniť,
a spraviť zo mňa hlupáka,
to sa im však nemôže podariť,
ale závisť je raz taká.

Každý povie kus po kúsku,
k tomu niečo nové pridá,
som zvedavá na tú historku,
ktorá z ich úst vzniká.

Inteligentný človek sa nad tým pousmeje,
kývne rukov,
hlúpi ďalej vymýšľať bude,
len aby ma dole sfúkol.

Ste však trápni a máte problém nejaký,
starajte sa o seba,
vy chudáci úbohí.

Je ľahšie miešať sa do života iných,
ako zamyslieť sa nad sebou,
tým je veľa ľudi známych,
robte niečo so sebou.

Asi máte nejaký problém,
inak si to vysvetliť neviem.

Každý má svoj život, je strojcom svojho šťastia, je úbohé ak sa do nášho života miešajú ľudia, ktorí nás vôbec nepoznajú, ale možno v niečom závidia a takto si to potrebujú vyventilovať.