Basnicky.sk

Bolo to bežné ráno ako každé iné.
Len prebúdzanie bolo akési výnimočné možno až naplnené.
Zobudil sa totiž vedľa nej.
Vedľa tej výnimočnej ženy o ktorej vždy toľko sníval , jeho sen bol zrazu skutočnosťou. Nevedel čo v ten moment vyjadriť len mĺkvo ležal predstierajúc spánok .
Spomínal na tie vysnené obrazy v ktorých sa stále vracal ten istý moment , moment milovania.
Tie tiché stony , striedajúce vyznania lásky končiace vrcholom rozkoše .
Bol zrazu súčasťou sna.
„Dobré ránko zlatko “ dala mu pusu a pohladila ho po chrbáte .V tej chvíli sa otočil.
„Myslel som že ešte spíš“ odvetil tváriac sa prekvapene.
„Veď som aj spala , ale už som nemohla dočkať rána“ povedala polohlasno .
Jej rozstrapatené vlasy mala všade tie nádherné havranie kučery.
Tvár bez make-upu vyzerala ešte krajšie ako s ním, jej nádherné modré oči tak prosebne upierala na neho a on im nedokázal odolať.
On obyčajný chalan žiadna extra trieda úplne tuctový a ona kočka ako z módneho časopisu
Ešte vždy nechápal ako je to možné že taká kráska zavadila práve o neho.
Ale už neváhal.
Nahol sa k nej a pobozkal ju.
Boli v tej chvíli šťastný.
Aj keď spolu prežili len jednu noc akoby spolu žili večnosť .
Len tak ležali a pozerali na seba , tak elektrizujúce spojenie .
Po rannom milovaní sa obliekli a odišli do zasneženého mesta.
Bol práve december a Vianoce boli na dosah.
Chceli si dať vianočný punč a len tak si pripiť na krásnu noc, na krásne ráno , na ten nezabudnuteľný okamih.
Ako tak prechádzali trhoviskom držiaci v rukách nedopité poháre vtedy sa to stalo.
Z bočnej ulice začalo cúvať zásobovacie auto.
No náš zamilovaný pár nič netušiaci držiaci sa za ruky kráčal ďalej.
„Prásk!“ ozvala sa veľká rana .
Všetci okoloidúci zrazu onemeli.
Akoby na chvíľu zastal čas.
Spod auta trčali dve ľudské telá.
Nehybne ležali v bielom snehu len červená farba ich krvi vykreslila na zem ten hrôzostrašný obraz.
S ticha sa zjavili húkajúce sanitky .
Privolaný lekár mohol len konštatoval smrť.
Jeho duch pomaly opúšťal telo, mŕtva schránka mala stále úsmev na tvári.
Tak šťastný výjav tejto tragickej udalosti.
Dosiahol predsa to čo vždy chcel strávil noc so ženou o ktorej celý život sníval.
Odoberal sa na druhú stranu v pokoji a s pocitom naplnenia .
Pokorne sa vznášal niekam kde ho čakala iná dimenzia iný stav bytia.
Ona ešte dýchala, s ťažkými zraneniami ju previezli do nemocnice.
Zobudila sa 24.decembra na štedrý deň v to ráno bol život jej najlepším darčekom.
Večer keď ostatný pacienti spomínali na svojich blízkych , vtedy sa jej zmocnila úzkosť.
Pocítila malé chvenie a nad jej posteľou sa zračil priehľadný obraz .
Bol to on prišiel sa s ňou rozlúčiť.
Nehybne ležala a s údivom hľadela na ten zjav .
Nič nevravel len ju sledoval a stále mal ten úsmev na tvári.
Na ten blažený pohľad nemohla zabudnúť.
Keď sa však posadila nebol tam nikto a ani pani na vedľajšej posteli nič nevidela
Tá noc sa jej vryla do pamäte ako veľká jazva na čele ,ktorá jej neustále pripomínala ten okamih.
Nikdy viac nebola schopná vnímať Vianoce ako sviatok pokoja a radosti .
Stále myslela len na tú chvíľu ktorá jej toho toľko vzala.