v objatí nežného večera
sedím na opustenej lavičke
bez sily...
... bez slov
na krku ma páli
dych nekonečna
zhmotnený...
do končekov tvojich prstov
cítim.. pohltí ma..
strach tvojich nemých slov
bláznivých fantázií
večného:" Čo ak.."
povedz svojim očiam
nech už mlčia!!!
doznievame...
vo svetle nočnej lampy
Dátum vloženia 10. 11. 2007 18:47peter..
večer na druhú
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1987
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- :o)
Mne sa páči
10. 11. 2007 19:01 - nereg. šašo
aj mne
10. 11. 2007 20:05 - Ruža
Super...
10. 11. 2007 21:22 - nereg. D
aj mne sa páči
a naj druhá strofa
skutočne si sa s tým pohral...
11. 11. 2007 17:13 - habibi
i mne še ľubi
11. 11. 2007 20:04 - S
podla mna sa zbytocne snazis vpravit ku vsetkemu nejaky privlastok
tie ti v podstate brzdia dynamiku etxtu
navyse posbia dost ohrano
opustena lavicka
je akysi tradicny obrazok
dych nekonecna
je prave jedna z genitiviek typickych
lacno posbiacich
paci sa mi zaver
celkom
i ked i ten by sa mozno dal vytiahnut
povedz svojim ociam
nech mlcia
vo svetle nocnej lampy
doznievame
bo podla mna to doznievame je samotna pointa
a tak ta nocna lampa by neposbila uz len ako dodatok
ale bolo by to lepsie vygradovane
a myslim ze tak by si sa mohol vyhrat s viacerymi strofami
bo niiektore napady mas zaujimave
len to rezes ako to pride
mam pocit
11. 11. 2007 20:55 - susi
odhalim?
nezne pobludenie
zo sna do skutocnosti
vo flasticke s jedom
pomaly zabijam
vlastne omyly
len jedna otazka
pridu mi na to?
ze z imaginarna
tvorim Gobi
13. 11. 2007 18:32