Basnicky.sk

V jedno smutné jesenné popoludnie keď som ako obvykle po práci
nakupoval v supermarkete, tak vtedy sa to stalo.
V mojom vrecku sa niečo pohlo. Bol to len vibračný tón
môjho mobilu , oznamujúci prichádzajúci hovor.
Nič neobvyklé v mojom živote
, len riateľka na druhom konci drátu.
„Ahoj miláčik“ pozdravil som.
„Ahoj“ ozvalo sa z druhej strany.
Akosi chladne , bez citu , s čudným tónom v hlase vytušil som skrytý dôvod.
„Kde si ?“ spýtala sa nedôverčivo.
„Nakupujem“ odvetil som a ticho čakal.
„Musím ti niečo povedať“ utrúsila chladne.
Vari sa dačo stalo ?prebehlo mi v tej chvíli hlavou.
Chvíľka ticha .Jej silnejúci dych v slúchadle znel naliehavo
akoby sa niečoho bála.
Konečne sa odhodlala.
„Ja som sa asi zamilovala“ odpovedala tichým hlasom.
Zasmial som sa .
„Ja viem predsa do mňa“ odvetil som so smiešnym tónom v hlase.
„Nie do teba ,ale do niekoho iného“ pokračovala už bez strachu
Zmeravel som konečne mi to začalo dochádzať.
Chce sa snáď so mnou rozísť?
Myšlienky v hlave mi začali rotovať ako hučiaci motor môjho starého auta.
„A do koho ? „ vypadlo so mňa v zúfalom pokuse zdesenia.
„Toho aj tak nepoznáš ,do jedného chalana z intráku“ .
„Ach“ vzdychol som si .
Snažiac sa v tej chvíli nezrútiť a nedať znať svoje zúfalstvo.
„Vieš “ pokračovala , on ma namotal ako malé decko“.
„Prosím, to nemyslíš vážne?“ spýtal som sa už so zvýšeným hlasom.
„Vieš ja to s ním chcem skúsiť nedokážem mu odolať“ .
A to bolo posledné čo mi povedala .
Zložil som slúchadlo.
Prechádzal som sa nočným mestom a snažil sa to rozdýchať.
Ešte raz mi zavolala so snahou ospravedlnenia a nech sa vraj nehnevám
, že veď zostaneme kamošmi.
Na to som jej povedal poslednú vetu .
„Ty raz na to tvoje pálenie mostov doplatíš a sama sa spáliš“.
O dva roky neskôr som sa to dopočul. Ako našla toho , čo ju tak ľahostajne "namotal“ v posteli s inou , sa vo mne dostavil pocit zadosťučinenie dokonca škodoradosti .
Tak ti treba pomyslel som si v duchu.
To máš za tie spálené mosty a keci o skúšaní.Teraz on inú vyskúšal.
Odvtedy aj keď je stále sama stratila pre mňa zmysel.
Občas na seba narazíme , ale naše cesty sa už nikdy nepretnú.
Možno ju niekedy "namotá" niekto iný , no a možno nie a zhorí na slnku celkom sama opustená a odmotaná!