Basnicky.sk

chvíľa


Do srdca zapichla si hák,
Vytrhnúť chceš- rvať ho , snáď?

Už breza striasa letné šťastie,
holé sú vetvy aj to chrastie.
Nahá i duša, dať nieto komu
padajúce lístie osirelého stromu .
Chladnou tmou mesiac sa valí,
nad hrotmi hôr, čierňavy jak skaly.
Mizne i túžba , kde les začína
zháša jas lásky, šedá i hladina.
Tu jeseň svoju pýchu pochová
odloží farby bez slova.
Zavrie náruč , zbohom krása polí.
Chlad , mráz ! Srdce ma tak bolí ....


dátum vloženia
1. 11. 2007 21:52
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Smutné
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. D

    slza na krajičku
    teče
    už sa valí...
    je to tak smutne
    smutim,
    plačem
    o priateľu
    pozri hore
    hviezdy na oblohe
    je tam jedna skutočná
    večna
    nikto ju nevidi
    a pritom iba pre teba svieti



    1. 11. 2007 22:21
  2. nereg. somtu

    Tomu bez sna

    Nech láska je Ti darom , čo pohladí!
    Nech život dobrotou sa posvätí !
    Nikto nemusí sa s Tebou báť
    lebo Tvoje srdce vie, čo má dať!
    Nech osud do vienka dá Ti mnoho liet,
    tou cestou najrovnejšou, prejdi Tento svet!


    1. 11. 2007 22:38
  3. nereg. D

    dakujem krásne
    milion x
    si super človek,
    TEBE želám to iste

    1. 11. 2007 22:58
  4. Ruža

    Jeseň lístie zhodí,zima snehom prikryje a jar v novej sile nové púčky vyženie

    1. 11. 2007 23:15
  5. nereg. šašo

    krásne napísané

    ...

    2. 11. 2007 06:19