Basnicky.sk

Kráčam dlhou tmavou ulicou
jak priepasť bez konca pripadá mi,
desí ma svojou prázdnotou...
Žalostný zvuk,
počuť plač dieťaťa,
či len vrzgot starého trabanta?
Sťa sto rúk držalo by ma v okovách,
nemôžem pohnúť sa viac,
urobiť čo i len krok...
Čím som sa previnila?
Haló, je tu niekto?
A či len výčitky vlastné
zväzujú mi myseľ,
a berú vládu nad telom?
Kráčam slepou uličkou,
no koniec nevidím,
nebojím sa ho už,
aj tak nevošla by som do dejín,
nezmením, čo je dané tam hore...
Veľa ulíc, plno skratiek, zákrut či dier,
je len na tebe,
ktorou cestou ísť sa rozhodneš,
ktorými dverami prejsť sa odvážiš,
no od začiatku vieš,
že zo svojej cesty späť sa nevrátiš...
Žiarivé lúče osvetľujú moju uličku,
cítim sa opäť voľná,
zas nedošla som konca,
zas môžem dúfať, že moja cesta je tá správna,
no kto to vie?