Slza čo chutí len mne,
hoc bolí,a razí cestu.
Vyrýva v duši ornamenty.
A sama kráčam k tajnému miestu,
kde ticho nahrádza argumenty.
Hlasný krik zúfalý z duše sa prediera.
Boh sa zdá cynický.
A bolesť z očí jak prameň vyviera,
slabosti typický.
Ponúkaš Bohu predstavenie.
Divadlo nahoty.
Nachádzaš trpké opojenie.
Premiéra samoty.
Premiéra samoty
dátum vloženia
31. 10. 2007 21:20
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah31. 10. 2007 21:20
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. šašo
radšej nenapíšem, na čo všetko myslím :o)
veľmi pekne
1. 11. 2007 06:20 - nereg. sunlight
Vdaka za nazor.Dlho sa sunlight neukazal,dokonca aj heslo vyfucalo z hlavy,tak som stale nereg. Pekny den
1. 11. 2007 10:48 - Flavier
Šupa.Mám rád ako dávaš slovám svoje pevné miesto.Rád ťa tu opäť čítam.
2. 11. 2007 18:50